I. Bazilika svätej Sofie
Zachovali sa trosky chrámu. Chrám mal trojloďovú baziliku s polkruhovou apsidou, bočné lode chrámu sú od hlavnej lode oddelené arkádovým stĺporadím. Bazilika sv. Sofie patrí k najstarším ranokresťanským kostolom na území Bulharska. Chrám vznikol na prelome 5. a 6.storočia. Z tohto obdobia pochádza mramorová doska s citátom zo Žalmu 102. Chrám bol dlhé obdobie hlavným biskupským chrámom metropolitnej eparchie so sídlom v Nessebare. V roku 1257 Nessebar prepadli Benátčania. Benátsky kondotiér Giaccomo Doria mesto vypálil a Baziliku sv. Sofie vykradol. Benátčania z chrámu ukradli sväté relikvie - ruku sv. Teodora, časť čeľuste apoštola sv. Ondreja, lebku sv. Sixta a ruku sv. Bartolomeja. Ukradnuté relikvie sa postupne dostali najprv do Konštantinopolu a neskôr skončili v Kostole Svätého Spasiteľa v Benátkach. V roku 1441 v Bazilike sv. Sofie pochovali byzantskú princeznú Mataisu Kantakuzinu Paleologinu. Chrám fungoval až do konca 18. storočia, keď sa ho Turci rozhodli prestavať na mešitu. Do mesta zavítal turecký architekt, Turci doviezli aj stavebný materiál. Kresťanskí obyvatelia Nessebaru však radšej strhli z chrámu strechu (čo poškodilo statiku stien), len aby sa chrám nezneuctil prestavbou na mešitu. Turci nemali financie na opravu a tak z prestavby Baziliky sv. Sofie na mešitu nebolo nič. Ruiny baziliky sú dodnes vyhľadávanou turistickou atrakciou.
Bazilika svätej Sofie. Zdroj: wikipedia.org
