Dnes by som rád predstavil nádherný latinský hymnus Pange Lingua Gloriosi, venovaný Najsvätejšej Eucharistii, ktorého autorom slov je Cirkevný učiteľ sv. Tomáš Aquinský (1225 - 1274). Sv. Tomáš Aquinský tento hymnus vytvoril na žiadosť pápeža Urbana IV., ten všemožne podporoval šírenie sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (Božie Telo), úzko súvisiaceho s eucharistickým zázrakom v Bolsene.
Na známej Rafaelovej freske Omša v Bolsene vidieť kňaza, ktorí slávi svätú omšu. Vpredu kľačí pápež a viacero ľudí hľadí na Eucharistiu, ktorú drží užasnutý kňaz v rukách. Hostia je totiž červená a padajú z nej kvapky krvi. Ide o zázrak z Bolsena pri Orviete z roku 1263, ktorý dal podnet vzniku slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi.
V Bolsene, v kostole sv. Kristíny, kde sa zázrak stal, možno ešte stále vidieť štyri mramorové kusy oltára, na ktorý padli kvapky najsvätejšej krvi: tri sú upevnené pod sklom a štvrtý je pohyblivý a každý rok ho nosia v procesii Božieho tela. (Svätá omša v Bolsene)
Pontifikát pápeža Urbana IV. trval krátko (1261-1264). Urban IV vynikal veľkou úctou k Oltárnej sviatosti. Narodil sa v chudobnej remeselníckej rodine, stal sa kňazom, biskupom a nakoniec aj pápežom. V roku 1264, krátko pred svojou smrťou nariadil, aby sa sviatok Božieho Tela a Krvi slávil v celej Cirkvi. Dovtedy sa totiž tento sviatok slávil len v niektorých diecézach, napr. v belgickom Luttychu, kde k tomu dala podnet zbožná mníška Juliana z cisteriánskeho kláštora na vrchu Kornillon, ktorá venovala všetok svoj voľný čas návšteve a poklone Oltárnej sviatosti v kostole.
Sv. Juliana niekoľko ráz vo vytržení videla jasný mesiac s tmavým pruhom. Sám Spasiteľ ju poučil, že toto tienisté miesto na mesiaci znamená, že v cirkevnom roku chýba ešte jeden sviatok, ktorým by sa uctievala Sviatosť Božieho Tela a Krvi. Viac rokov držala Juliana svoje videnie v tajnosti, nakoniec ho konečne prezradila biskupovi Róbertovi z Luttycha, ktorý v r. 1247 povolil sláviť sviatok Božieho Tela v biskupskom chráme sv. Martina.
Prvotný autor hudby k hymnu Pange Lingua Gloriosi (gregoriánsky chorál) nie je známy. Sv. Tomáš Aquinský okrem Pange Lingua Gloriosi napísal aj niekoľko ďalších nádherných katolíckych hymnov, napr: Lauda Sion, Corpus Christi, Adoro te, O salutaris hostia, Ecce panis anglelorum, Sacris solemniis, Verbum supernum prodiens, Tantum ergo, Adoro te Ven, Ubi caritas, Anima Christi, Laudate Dominus, omnes gentes a i.
Hymnus Pange lingua sa spieva najmä pri oslave sviatku Božieho Tela a Krvi a na Zelený štvrtok. Záverečné strofy tohto hymnu Tantum ergo a Genitori sa spievajú aj pri sviatostnom Požehnaní a pri odhaľovaní Najsvätejšej sviatosti.
Hymnus Pange Lingua oslovil mnohých európskych hudobných skladateľov, ktorý vytvorili vlastné ponímanie tohto nádherného hymnu.
K takýmto skladateľom patrili: Simon Lohet (flámsky renesančný skladateľ), Michelangelo Rossi (taliansky barokový skladateľ, organista a huslista), Francois Roberday (francúzsky barokový skladateľ) , Dietrich Buxtehude (dánsky barokový skladateľ), Johann Capar Ferdinand Fischer (nemecký barokový skladateľ), Johan Jakob Froberger (nemecký barokový skladateľ a organista), Johann Caspar von Kerll (nemecký barokový skladateľ a organista), Johan Sebastian Basch (nemecký barokový skladateľ a organista), Johann Joseph Fux (rakúsky barokový skladateľ, učiteľ hudby, Johann Nepomuk David (rakúsky hudobný skladateľ 1 polovice 20.storočia), ktorý upravil toto dielo do organovej podoby.
Osobité miesto pri tomto hymne má geniálny maďarský hudobný skladateľ Zoltán Kodály, ktorého život je úzko spätý so Slovenskom a ktorý prepracoval hymnus Pange Lingua Gloriosi pre zmiešaný zbor a organ. Zoltán Kodály strávil gymnaziálne roky v Trnave a neskôr študoval na budapeštianskej hudobnej akadémii, kde od roku 1907 pôsobil ako profesor. Bol blízkym priateľom Bélu Bartóka, spolu s ním zbieral ľudové piesne a svoje folklórne znalosti pretavil v skladateľskej činnosti. Známe sú jeho hudobné diela Psalmus Hungaricus (1923) a Tance z Galanty (1934) či oslavný hymnus Te Deum (1936), ktorý zložil pri 250 výročí oslobodenia Budapešti spod tureckej nadvlády.
Pange Lingua Gloriosi
Pange, lingua, gloriosi
Corporis mysterium,
Sanguinisque pretiosi,
quem in mundi pretium
fructus ventris generosi
Rex effudit Gentium
Nobis datus, nobis natus
ex intacta Virgine,
et in mundo conversatus,
sparso verbi semine,
sui moras incolatus
miro clausit ordine.
In supremae nocte coenae
recumbens cum fratribus
observata lege plene
cibis in legalibus,
cibum turbae duodenae
se dat suis manibus.
Verbum caro, panem verum
verbo carnem efficit:
fitque sanguis Christi merum,
et si sensus deficit,
ad firmandum cor sincerum
sola fides sufficit.
Tantum ergo Sacramentum
veneremur cernui:
et antiquum documentum
novo cedat ritui:
praestet fides supplementum
sensuum defectui.
Genitori, Genitoque
laus et jubilatio,
salus, honor, virtus quoque
sit et benedictio:
procedenti ab utroque
compar sit laudatio.
Amen.
