Štruktúra katolíckej sv. omše stojí na tzv. ordináriu a propriu. Ordinárium tvoria nemenné súčasti, ktoré sa opakujú pri každej sv. omši, kým proprium tvoria modlitby, ktoré reflektujú obdobie v roku, sviatky či liturgické spomienky. V starej omši to boli introit, kolekta, offertórium, sekréta, komúnia a postkomúnia. V novej omši sekréta nie je, introit a komúnia sa zavyčajne vynecháva, alebo nahradzuje ľudovým spevom, teda zostala modlitba dňa – kolekta, modlitba na obetovanie a modlitba po sv. prijímaní. V tomto texte ich budeme označovať súhrne pojmom orácia – modlitba.
Katolícki tradicionalisti z dobrého dôvodu dlhodobo, v podstate od jeho vzniku, nový omšový obrad (Novus Ordo) kritizujú. Kritizujú štrukturálne, ale najmä obsahové zmeny v ordináriu, čo začalo Ottavianiho intervenciou a tiež kritizujú spôsob, akým sa nový obrad prezentuje a slávi takmer v každej farnosti a ktorý takmer nikde nerešpektuje liturgické predpisy a zákony. Čo si však táto kritika všíma len okrajovo, je dôsledná dezinfekcia celého propria náležiaceho k misálu vydanom po roku 1970. Tradičný misál obsahuje 1182 orácií. Asi 760 z nich bolo úplne vypustených. Z tej zostávajúcej tretiny bola viac ako polovica radikálne upravená. Sotva 17 % „starých“ modlitieb sa do novej omše dostalo v pôvodnom znení.
Ak hľadáme zdôvodnenie tohoto drastické škrtania, alebo sa pýtame, prečo v dnešnej dobe len zriedka, ak vôbec, počujeme kázne, ktoré sa zaoberajú niečím iným oslavou pokroku ľudstva, a nabádaním k budovaniu nového humanizmu a nového človeka, neujde nám, že jestvuje niekoľko oblastí, či tém, ktoré sú v novej liturgii a v novom katolicizme úplne tabu. Ukážeme si to na prípade jednej kolekty zo starého misála:
Rozhreš, prosíme ťa, Pane, svoj ľud od jeho previnení, aby sme boli tvojou štedrou dobrotou oslobodení od pút tých hriechov, ktorých sme sa dopustili svojou krehkosťou.
Dnes, poučení politickou korektnosťou a vedomím si vývojovej nadradenosti intelektuálneho a morálneho života moderného katolíka, vieme identifikovať v tejto krátkej modlitbičke aspoň päť slov, ktoré nesú veľmi zlú a dnes vonkoncom neželanú konotáciu a ktoré treba „očistiť“ – t. j. eliminovať, pozmeniť alebo nahradiť:
- Rozhreš: rozhrešenie predpokladá vinu
- Previnenia: predpokladajú charakterovú slabosť
- Oslobodenie: od čoho?
- Putá: pravda nás predsa oslobodila, tak aké putá?
- Krehkosť: opäť, systematická slabosť v ľudskej prirodzenosti
Ak teda skúmame revízie orácií z roku 1970 zisťujeme, že cenzorské škrty sa dôsledne týkajú týchto oblastí:
- Negatívna teológia
- Odtrhnutie od sveta
- Modlitby za zosnulých
- Ekumenizmus
- Zásluhy svätých
- Zázraky
