Nie je vždy zrejmé, prečo sú určité čítania z Písma, zahrnuté v jeden deň vedľa seba. Niekedy sa nám môže zdať tento výber úplne náhodným. Jedna nedávna omša však bola v tomto výnimkou. 20. nedeľa v Cezročnom období priniesla známy príbeh o prorokovi Jeremiášovi, ktorý bol hodený do cisterny za to, že sa postavil proti márnemu vojenskému odporu Izraelitov voči Babylončanom. Druhé čítanie bolo zo svätého Pavla, ktorý vyzýval kresťanov, aby sa pevne držali svojich zásad a vytrvalo odporovali hriešnikom, keďže aj Kristus stál pevne pred hrozbou kríža. Čítanie z Evanjelia bolo zase Ježišovým varovaním, že jeho nasledovanie spôsobí rozdelenie, dokonca aj v rodinách: „Prišiel som zapáliť oheň na zemi.“ Všetky tri čítania zdôrazňujú cenu vernosti, pri obrane pravdy.
Tieto čítania sú pre súčasnosť nanajvýš vhodné, pretože v dnešnej dobe, by ste sa mohli ľahko ocitnúť v situácii, keď budete vyzvaní k obrane pravdy. A nemusí to byť ľahké. Vďaka „odkresťančovaniu“ spoločnosti je pravdepodobné, že v určitom bode života budete čeliť znepokojivým konfliktom v otázkach, ktoré by sa vám kedysi zdali dosť vzdialené, dokonca zriedkavé. Akceptovanie potratu, sexuálna deviácia a široká škála náhodného nemorálneho správania, vás môžu dostať do pozície, s ktorou ste predtým nepočítali.
Jedným z najrozšírenejších problémov je nevera, spolužitie v sexuálnom vzťahu mimo manželstva. Koľko ľudí má priateľov alebo príbuzných v takýchto situáciách? Je to dnes úplne bežné. V skutočnosti sa to stalo všeobecne prijímaným, v intelektuálskych kruhoch to nie je problém. Napriek tomu to môže spôsobiť nepríjemnosti a konflikty pre niekoho, kto sa snaží zachovať kresťanské morálne normy.Vieme, že takýto spôsob pohlavného života nie je v súlade s Božím plánom. V skutočnosti to je veľmi škodlivé pre dotknutých jednotlivcov (najmä pre ženy), pretože to ničí stabilitu manželského záväzku. Tento spôsob života, vytvára v manželstve únikový východ, ktorým sa uteká, akonáhle sa objavia nejaké problémy.
Správnemu spolužitiu nezodpovedá ani bežne šírené tvrdenie, že pre manželstvo je užitočné určité skúšobné obdobie spolužitia pred zosobášením, čas vzájomného spoznávania sa a utvrdzovania sa v rozhodnutí byť spolu. Štúdie jasne preukázali vyšší výskyt rozvodov medzi pármi, ktoré sa zosobášia po takomto spolužití.
Problémom, ktorý dnes už čoraz rýchlejšie vytláča doteraz zvyčajné problémy hriešneho spolužitia, ako zdroje morálnych konfliktov, sú takzvané „manželstvá osôb rovnakého pohlavia“. Ako kňaza sa ma často niekto pýtajú, či je dovolené zúčastniť sa „svadby“ homosexuálneho príbuzného. Toto je nesmierne ťažká a bolestivá situácia – situácia, ktorá môže rozdeliť rodiny na roky – pretože odpoveď je vždy jednoznačné „Nie!“ Napriek hanebnému rozhodnutiu zákonodarcov a príkladom homosexuálnych hollywoodskych celebrít alebo významných osobností, ako je minister dopravy Pete Buttigieg, je táto smutná karikatúra manželstva vždy a všade hlboko nemorálna. Vaša účasť na takejto ceremónii predstavuje potvrdenie, ktoré vás robí spoluvinníkom hriechu. Prinajmenšom vyvoláte pohoršenie u každého, kto vie, že ste katolík. Pokiaľ tam nestojíte tak, že mávate transparentom na protest (čo je veľmi nepravdepodobné), vaša prítomnosť podkopáva samotné učenie katolíckej Cirkvi, ku ktorej sa hlásite.
Existujú aj iné situácie, ktoré môžu byť morálne kompromitujúce, aj keď sú menej zrejmé. Svadby v atraktívnej destinácií, sú dnes medzi mladými obľúbenou praxou. Dokonca aj páry, ktoré sa považujú za „dobrých katolíkov“, sa často rozhodnú usporiadať obrad mimo svojej farnosti. Nehovorím tu o tom, že by sme si nemohli dohodnúť svadbu v katolíckom kostole na nejakom malebnom mieste, ale o tom, že sa to teraz deje s obľubou mimo chrámu, na pláži alebo v nejakom krásnom pseudoviktoriánskom altánku v parku. Nie je ťažké si domyslieť, že ľudia majú pocit, ako to pridáva sobášu na romantike. Avšak pokiaľ dokonca tento obrad vonku nevedie kňaz alebo diakon (a súhlas s takouto vecou by okamžite vyvolal otázky aj o tomto duchovnom), potom je toto manželstvo občianske, a nie sviatostné. Preto je to kanonicky nezákonné. V dôsledku toho zúčastnení svadobčania vyjadrujú súhlas so vzťahom katolíckeho páru, ktorý nie je platný (a musí byť regulovaný – čo sa nazýva konvalidácia – aby bol legitímny). Rovnako ako pri takzvanej „svadbe osôb rovnakého pohlavia“, prítomnosť znamená, že sa zúčastňujete obradu, ktorý porušuje cirkevné právo.
Azda najnáročnejšou a najbolestivejšou situáciou zo všetkých, je nepokrstenie detí. Mnohí starí rodičia, ktorých deti odišli z Cirkvi, si zahryznú do jazyka, keď vnúčatá ostanú nepokrstené. Toto je strašná dilema, pretože si nechcete odcudziť svojho syna alebo dcéru tým, že budete trvať na niečom, čo by sa mohlo zdať nežiaduce. A samozrejme, možno prechovávate nádej na ich návrat do Cirkvi, a nechcete vytvoriť emocionálny kameň úrazu pri takejto možnej zmene srdca. Písmo však jasne hovorí o „znovuzrodení z vody a ducha“. V stávke je duša vášho vnuka.
Takéto situácie boli vždy ťažké, pretože sa dotýkajú základných ľudských vzťahov. Všetci si želáme blízkosť v našich rodinách a priateľstvách. Všetci chceme byť vítaní, akceptovaní a milovaní.
V súčasnosti čelíme tiež ďalšiemu tlaku v podobe tzv. „politickej korektnosti“, a v súčasnej atmosfére „kultúry rušenia“ často aj veľmi reálnym hrozbám voči svojim pracovným pozíciám a finančnému zabezpečeniu. Ľudia okolo nás sa okamžite cítia diskriminovaní a urazení (urazení všetkým okrem hriechu). Môžete sa ocitnúť v spoločenskej „cisterne“, rovnako ako prorok Jeremiáš.
Napriek tomu, nech je to akokoľvek bolestivé a plné rizika, sú chvíle, keď sa musíte postaviť za pravdu – samozrejme, pokiaľ možno taktne. Závisí od toho totiž spása duší. A ak sa nestaráte o nesmrteľné duše tých ľudí, ktorých milujete, nie ste kresťan. Ste nič.
Článok bol prevzatý z portálu Life Site News
