II. Pobožnost Svätej hodiny, vznik Bratstva Svätej hodiny a rozšírenie pobožnosti
Pobožnosť Svätej hodiny sa modlila spočiatku svätá Margita Mária Alacoque sama, pravidelne každý štvrtok medzi 23 a 24 hodinou v noci. Neskôr sa k nej pridali aj ďalšie rehoľníčky a modlitba sa začala šíriť aj v ďalších rehoľných spoločenstvách a kongregáciach. V roku 1859 založil páter Lyonnard v Belgicku novú kongregáciu rehoľníc Trpiaceho Srdca Ježišovho a Tešiteliek Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktoré sa modlili v širokej miere aj za umierajúcich. Rehoľnice tejto kongregácie sa modlili za umierajúcich každý štvrtok medzi 23 a 24 hodinou tak ako si to Náš Pán Ježiš Kristus prial a ako sa modlila aj svätá Margita Mária Alacoque.
Bolo už len otázkou času, kedy vznikne modlitebné Bratstvo Svätej hodiny. Prvé vzniklo v roku 1829 v starobylom francúzskom benediktínskom kláštore Paray le Monial a v jeho čele stál benediktínsky páter a kňaz Père Robert Debrosse.
Kláštor Paray le Monial - zdroj: wikimedia commons
Postupne sa Bratstvo Svätej hodiny rozšírilo do celého sveta. Členovia Bratstva Svätej hodiny sa modlili spočiatku pod vedením kňaza vo štvrtok medzi 23 a 24 hodinou, tým členom Bratstva Svätej hodiny, ktorým čas medzi 23 a 24 hodinou z oprávnených dôvodov nevyhovoval, umožnila neskôr katolícka Cirkev túto pobožnosť sláviť aj medzi 19 a 20. hodinou.
Pri Pobožnosti Svätej hodiny za účasti členov Bratstva Svätej hodiny vystavil v kostole kňaz Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu, nasledovali predpísané modlitby, spevy, rozjímania na tému Utrpenia Pána Ježiša v Getsemanskej záhrade. Samozrejmosťou bola pre členov Bratstva možnosť Svätej spovede vždy pred slávením Pobožnosti Svätej hodiny a možnosť prijať po pobožnosti Eucharistiu. Členovia Bratstva Svätej hodiny možnosť spovede a prijímania Eucharistie široko využívali a vo väčšine prípadov dávali prednosť sláveniu pobožnosti v chráme, alebo kaplnke pod vedením kňaza pred súkromným slávením v domovoch a bez účasti kňaza.
Pápež Gregor XVI. udelil plnomocné odpustky pre všetkých členov Bratstva Svätej hodiny a pápež Lev XIII. dňa 6. apríla 1886 povýšil Bratstvo Svätej hodiny v Paray le Monial na Arcibratstvo s platnosťou pre Francúzsko a Belgicko. Dňa 21. 3. 1911 pápež Pius X. prepožičal Arcibratstvu v Paray le Monial právo zastrešovať činnosť Bratstva Svätej hodiny na celom svete.
Pápež Pius XI. v Jubilejnom roku 1933 vykonal Pobožnosť Svätej hodiny v Bazilike sv. Petra v Ríme a vrele túto pobožnosť doporučoval všetkým veriacim katolíkom. Nielen členom Bratstva Svätej hodiny, ale aj laikom, ktorí Pobožnosť Svätej hodiny praktizovali, pápež Pius XI. udelil nasledujúce odpustky:
Plnomocné odpustky všetkým katolíkom, ktorí sa vyspovedali (spoveď nemala byť staršia ako sedem dní), prijali Eucharistiu (ešte počas štvrtkovej pobožnosti, alebo nasledujúci deň v kostole, alebo kaplnke) a pomodlili sa na úmysel Svätého otca. Odpustky na 10 rokov veriacim, ktorí túto pobožnosť vykonali verejne, alebo súkromne.
Priznám sa, že pre mňa ako katolíka je možnosť získať de facto plnomocné odpustky každý štvrtok medzi 23.00 a 24.00 priveľkým lákadlom, a keby sa obnovilo na Slovensku Bratstvo Svätej hodiny, stal by som sa určite jeho členom.
Šíriteľom Pobožnosti svätej hodiny bol známy páter Mateo Crawley-Boevey (1875 - 1960), apoštol Intronizácie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a takisto americký arcibiskup Fulton J. Sheen (1895 - 1979), ktorý sa modlil počas celú dobu svojho kňazského pôsobenia Pobožnosť Svätej hodiny denne a túto prax aktívne podporoval a doporučoval.
V minulosti bol pomerne jednoduchý spôsob ako sa stať členom Bratstva Svätej hodiny. Záujemca mohol v krajine kde žil požiadať o zápis do Bratstva Svätej hodiny, členstvo sa neplatilo žiadne. Kto sa stal členom Bratstva, zúčastňoval sa Pobožnosti Svätej hodiny a po splnení obvyklých podmienok sa stal účastným na všetkých výsadách určených pre členov Bratstva Svätej hodiny.
Pred II. Vatikánskym koncilom existovala zaužívaná forma Pobožnosti Svätej hodiny, ktorú Bratstvo Svätej hodiny používalo na celom svete. Kvôli rozsahu túto formu uvedieme v nasledujúcich článkoch.
