Nedávno sa mi dostal, snáď šťastnou náhodou, do rúk odkaz na debatu štyroch najvýznačnejších ateistických – prepytujem – mysliteľov dneška. Richard Dawkins, Christopher Hitchens, Sam Harris a Daniel Dennett. Pozrel som záznam debaty na internete.
Videá majú spolu viac než dva milióny zhliadnutí a tisíce komentárov, z ktorých väčšina bombasticky oslavuje genialitu, prenikavý intelekt, veľkoleposť týchto mužov, iní im blahorečia, ako im pomohli odpútať sa od dogiem a ako počúvanie týchto intelektuálov uzdravilo psyché toho či oného neboráka. Tu je možné ich vidieť:
Tak som si to pozrel s nádejou, že aj moja psyché bude uzdravená, zbavím sa dogmatickej záťaže a nahradím ju čistým rozumom a prenikavou kritikou a neúprosnou logikou. Dawkinsa som poznal už skôr, ale ostatných nie. Tak som si o nich najskôr niečo pozrel.
Hitchens bol (medzičasom zomrel), žurnalista a spisovateľ, ktorý prešiel ideovo od sociálnej demokracie k marxizmu, interesoval ho trockizmus – teda antistalinistický socializmus, nech už to je čokoľvek. Nakoniec sa stal, nazvime to, liberálnym pravičiarom, podporoval Bushovu vojnu s terorizmom. Počaté dieťa považoval za človeka, bol však proti zákazu potratov, podporoval manželstvá sodomitov. Vychovaný ako nominálny kresťan v poslednej tretine života sa sám označoval za etnického žida, hoci bol zúrivým anti-teistom. V mladosti bol bisexuál, ale túto zvrátenosť časom opustil. Jeho najpredávanejšia kniha je God is not great a je to zúrivé a biedne vyargumentované brechanie na všetky náboženstvá, kresťanské predovšetkým - hoci sám si namýšľa, že je to objektívna kritika. Je spomedzi nich považovaný za toho najlepšieho.
Dawkins je evolučný biológ a celý život prednáša na univerzitách. Politicky je to militantný ateista, ktorého nepriateľstvo je zamerané predovšetkým na Katolícku cirkev. Podporuje manželstvá sodomitov, a obáva sa preľudnenia, preto kritizuje katolícky prístup k „plánovaniu“ rodičovstva. Podporoval hnutie, ktoré chcelo prisúdiť veľkým opiciam morálne a legálne „práva“. Dawkins je prominentný kritik kreacionizmu, inteligentného dizajnu, ale i existencie Boha ako takého. Jeho bestseller je The God Delusion, kniha v ktorej, ako sa domnieva, vyvrátil možnosť existencie Boha. Bohužiaľ, ako sa to empirickým vedcom stáva, dokazuje neexistenciu nemateriálneho z existencie materiálneho, čo je klasický omyl scientistov a empirikov už od Humea. A ani tak nedokazuje, ako skôr len dogmaticky pokrikuje. Nepriniesol viac, než ateistický protipól náboženského fundamentalizmu.
Harris si hovorí filozof, ale je to skôr moderátor internetových podcastov. Diskutoval s plejádou prominentných, „intelektuálov“, medzi nim Ben Shapiro, Jordan Petereson, Deepak Chopra, Rick Warren a iní. Študoval filozofiu na Standforde, potom putoval po Indii a Nepále, kde sa učil meditovať. Má doktorát z kognitívnej neurovedy. Je to prominentný kritik náboženstva. Označuje sa za liberála, odporuje však konceptu slobodnej vôle. Podporuje dekriminalizáciu drog, manželstvo sodomitov. Odmieta dichotómiu medzi racionalitou a duchovnom a favorizuje tretiu cestu, spritualitu bez náboženstva. Jeho bestsellerom je The end of Faith.
Dennett je jediný z nich, ktorý si filozofické vzdelanie môže nárokovať. Aj keď. Má doktorát z Oxfordu. Neskôr prednášal na univerzite v Kalifornii, na Harvarde a niektorých iných a je ovenčený množstvom ocenení od rôznych ateistických spolkov a nadácií. Zastáva kompatibilizmus, ktorý tvrdí že možno zastávať determinizmus aj slobodnú vôľu zároveň a neupadnúť pri tom do rozporu. Tvrdí, že vedomie a celá mentálna aktivita sa realizuje len v mozgu. Je to presvedčený evolucionista (adaptionista), ateista a sekularista. Pôvod morálky vidí v evolúcii, ale odmieta, že by nám idea morálnosti bola prirodzená. V knihe Breaking the Spell: Religion as a Natural Phenomenon, sa náboženstvá sa pokúša vysvetliť naturalisticky – evolučným procesom.
Ale k debate. Bol som sklamaný. Nie je to ani tak debata, ako horlivé si pritakávanie, pretože sú to všetko dogmatickí ateisti a vzájomne sa v tom utvrdzujú. Ten oblak slávy, ktorým sa zahalili za údajnú kritickosť a logiku je len dymová clona, ktorá maskuje primitívny empirický scientizmus. A diery v tomto oblaku úspešne plátajú nadutosťou a drzosťou. Najskôr zoširoka rozprávajú o tom, ako ich veriaci nespravodlivo obviňujú z arogancie, ako obviňujú z arogancie vedu. Potom prejdú plynule do výpadov proti nábožensky založeným ľuďom: odmietajú pochybnosť, uchyľujú sa k nesprávnym spôsobom uvažovania, hrešia všetkými možnými argumentačnými chybami, majú nedostatok kritickosti, sú to sprostí dogmatici. Páni ateisti potom hovoria o tom, ako treba otvárať veriacim oči a vytrhávať ich z otroctva náboženstva, niektorí z nich by cirkvi aj ponechali pri živote, len by ich postavili na racionálny základ. Asi ako Robespierre a jeho kult rozumu. A tak ďalej. Čakal som netrpezlivo, kde je konečne ten rozhodujúci argument, ktorý vyvráti existenciu Boha. Nedočkal som sa. V 47 minúte prvej hodiny Hitchens povedal, že existencia Boha bola spoľahlivo vyvrátená a tým argumentácia skončila.
Za jeden z najlepšie formulovaných dôkazov existencie Boha sa považuje Akvinského kozmologický argument. Každé súcno bolo k existencii privedené nejakým, už existujúcim súcnom. A keďže regres do nekonečna je nemožný (reťaz príčin by pokračovala stále viac a viac do minulosti, ale nikdy by sa neaktualizovala, pretože každá príčina by potrebovala svoju príčinu a nekonečno nemá začiatok), je nutné aby v počiatku bolo súcno, ktoré nemá existenciu od iného, ale zo seba a to súcno ľudia volajú Boh.
Ako teda nazerajú títo velikáni ateizmu na vznik sveta? Odkiaľ sa vzal vesmír z celou svojou nádherou? Dennett, ktorý je najviac filozofom, spomedzi týchto štyroch a preto má najväčšiu kvalifikáciu o stvorení sveta niečo povedať, v knihe Breaking the spell hovorí:
„On (vesmír) sám seba tvorí ex nihilo. Alebo v každom prípade z niečoho, čo je takmer na nerozoznanie od ničoho.“
Tak to áno. Oxford, Harvard, UCLA a kilogramy medailí, diplomov a ocenení. Filozof. Doktor filozofie. Zdá sa, že tá nekompromisná kritika a neúprosná logika sa Dennettovho uvažovania veľmi nedotkli. Na druhej strane môže vstúpiť do dejín ako človek, čo vyslovil tú najhlúpejšiu filozofickú sentenciu v dejinách. Vesmír sám seba stvoril z ničoho. Ale aby mohol stvoriť sám seba, musel by existovať pred tým ako existoval, čo je zjavne rozpor. Alebo vesmír tvorí sám seba z niečoho veľmi malého, tak malého, až to vyzerá ako nič. A kde sa toto takmer nič vzalo? Stvoril to vesmír? Ale to by musel existovať skôr ako existoval a to je opäť rozpor. Dva rozpory v takom zásadnom tvrdení naštrbili moju dôveru v schopnosti Dennetta existenciu Boha vyvrátiť.
Hitchens v roku 2008 v debate s dr. Turkom na otázku, kde sa vzal vesmír, povedal:
„Raz sa ma jedno z mojich detí pýtalo, ako to bolo s Big Bangom. A toto je zrovna to miesto, keď náš slovník nemá dosť slov a ani naša schopnosť pochopiť to nestačí. Hovorím, že sú veci, ktoré nie že nechápeme, ale ani nedokážeme pochopiť. Preto používame primitívne vyobrazenie. Predstavte si, že všetku hmotu skondenzujeme do malého čierneho kufríka. Do takého, v akom ľudia nosia peniaze v detektívkach. A všetko čo potom vznikne, je v tom kufríku. Neviem to povedať lepšie. Som si istý, že nie je veľa ľudí, čo by to opísalo lepšie. Ale bol som bezmocný, lebo dieťa sa opýtalo, čo bolo mimo toho kufríka. A ja som si povedal, neviem a nepoznám nikoho, kto vie. A to je moja pointa. Ja to nemusím vedieť, vy musíte. Vy ste tí, čo hovoria, že vedia.“
Milión zhliadnutí, 6000 nadšených komentárov a pritom toľká intelektuálna nečestnosť. Povesť brilantného mysliteľa sa mi zdá byť prehnaná. Hitchens tu dogmaticky, bez dôkazu, postuluje tvrdenie, že vesmír vznikol bez Boha, teda bez prvej, nezapríčinenej príčiny. Predpokladá nejakú matériu. Nevie povedať ako sa to stalo. Nevie povedať ani kde sa vzala tá primordiálna, zárodočná hmota, o ktorej rozpráva. Nevie čo bolo mimo nej a či vôbec niečo bolo. Priznáva, že toto všetko nevie. Ale rozhodne vie, že to bolo bez Boha. Ako to môže vedieť? Ako môže s istotou vedieť, že vesmír vznikol bez stvoriteľa? Akvinský argumentuje na metafyzickej úrovni, na úrovni príčin a dôsledkov. Hitchens neprekračuje prízemný emprizmus. Akvinský chápe rozdiel medzi primárnou a sekundárnou kauzalitou, ktorý Hitchensovi úplne uniká.
V roku 2012 sa uskutočnila diskusia medzi Dawkinsom a kardinálom Pellom, ktorý má dnes povesť martýra za nespravodlivé väznenie, ale v debate s týmto nafúkaným ateistom sa tiež dosť strápnil. O to je to horšie, že Dawkins sám sa práve nevyznamenal. Dostal takúto otázku: „Tomáš Akvinský v 13. storočí sa tiež pýtal na rovnakú vec a povedal, že museli byť časy, keď neexistovali žiadne fyzické veci, a že niečo nemohlo vzniknúť z ničoho..“
Odpovedal:
„No, niečo môže vzniknúť z ničoho a to nám teraz hovoria fyzici. Mohol by som vám dať - požiadali ste ma, aby som vám dal laický výklad. Bol by to veľmi, veľmi laický výklad. Keď máte hmotu a antihmotu a dáte ich dokopy, navzájom sa zrušia a nevznikne nič. Lawrence Krauss má teraz teóriu, že ak začnete s ničím, proces prebehne naopak a vyprodukuje hmotu a antihmotu. Na teórii sa stále pracuje. Je to veľmi ťažká teória, matematická teória. Nie som kvalifikovaný odpovedať na otázku, ale som si istý, že to určite nie je riešiteľné postulovaním inteligencie, tvorivej inteligencie, ktorá vyvoláva ešte väčšie otázky o svojej vlastnej existencii.“
Dawkins, je podobný hochštapler ako Hitchens. Argument Tomáša Akvinského sa vyvrátiť ani nepokúsil. Dobre vie, že ako biológ na to nemá kapacitu. Ale s istotou vie, že neplatí. Vie že existencia nezapríčinenej príčiny vec nerieši, ale bláznivá teória, že z ničoho možno vyprodukovať niečo, to je riešenie problému vzniku vesmíru. Parmenides pred 2500 rokmi formuloval veľmi zdravú filozofickú myšlienku. Nič neexistuje. A pokiaľ neexistuje, nemôže produkovať hmotu a antihmotu. Ale to ani spomínaný Lawrence Krauss, ktorý sa tiež radí medzi prominentných ateistov, ako fyzik zjavne nechápe.
Ak sú toto štyria jazdci ateistickej apokalypsy, to najlepšie čo ateistické podhubie vyprodukovalo, tak o budúcnosť teizmu, v akejkoľvek forme, nemám obavu. Teda nemal by som, ale ak je toto intelektuálna smotánka dneška, ako sme na tom potom my ostatní? Zdá sa, že štátne školstvo a centrálne plánované učebné osnovy, ktoré už po desaťročia deformujú deti v celom západnom svete prinášajú svoje ovocie. Hlúpostiam, ako že vesmír stvoril sám seba z ničoho, by sa ešte v 19. storočí všetci smiali a autora takého výroku by zverili do starostlivosti nejakého vhodného ústavu. Dnes ho nechajú prednášať filozofiu na najlepšej americkej univerzite a je nasledovaný zástupom fanúšikov.
