Ako zlý môže byť zlý pápež? Dosť zlý. Tu sú dva príklady z histórie. Marcellinus bol pápež c. 296 - 304. Keď cisár Dioklecián počas svojej vlády rozpútal prenasledovanie kresťanov, vyžadoval odovzdať posvätné knihy a obetovať kadidlo rímskym bohom. Marcellinus a niektorí z jeho duchovných zrejme vyhoveli, hoci o Marcellinovi sa hovorí, že po niekoľkých dňoch ľutoval, a v dôsledku toho podstúpil umučenie. Niektorí tvrdia, že keď vyhovel prenasledovateľom, dopustil sa formálnej apostázy, ktorá vyústila do straty pápežského úradu, hoci jeho údajné pokánie a mučeníctvo nakoniec viedli k jeho uctievaniu a uznaniu za svätého.

Historici sa sporia o tom, čo presne sa stalo. Svätý Augustín poprel, že Marcellinus bol skutočne vinný uvedeným hriechom. Na druhej strane iné starodávne pramene tvrdia, že bol, a neskôr pápež Damasus vynechal Marcellina, keď vzdával hold svojim predchodcom. Nie je tiež jasné, či Marcellinus skutočne podstúpil mučeníctvo, alebo stratil úrad.

To, že Marcellinus mohol byť vinný týmito hriechmi, však ortodoxní katolícki teológovia nikdy nepopierali, pretože sa to nevylučuje s podmienkami, za ktorých pápež učí neomylne. V  štvrtej knihe, kapitole VIII., O Rímskom pápežovi, sv. Robert Bellarmine skutočne usudzuje, že je „isté“, že Marcellinus „obetoval modlám“. Tiež si myslí, že Marcellinus ipso facto nestratil pápežský úrad, pretože konal zo strachu.

Ján XII., ktorý bol pápežom v rokoch 955 - 964, bol jedným z najhorších mužov, akí kedy sedeli na Petrovom tróne. Hovorí sa, že bral obety prinesené na oltár pre svoju osobnú potrebu, že znásilňoval pútničky putujúce do Ríma, že premenil Lateránsky palác na bordel, a zomrel v posteli s manželkou iného muža - podľa jednej správy v dôsledku mŕtvice, podľa inej rukami paroháča, ktorý ho chytil pri čine. O Jánovi sa tiež hovorilo, že sa pri hazardných hrách dovolával pohanských bohov.

Ján priviedol pápežský úrad do všeobecného opovrhnutia a jeho doba bola poznačená nepekným straníckym konfliktom. Bol zosadený rímskou synodou, čiastočne z dôvodu „svätokrádeže“, a bol nahradený pápežom Levom VIII., - hoci legitimita tejto akcie bola vzhľadom na pápežskú zvrchovanosť spochybňovaná. V každom prípade dokázal Ján čeliť tejto hrozbe ozbrojenou mocou a zvrátil stav vecí, znovu sa posadil na pápežský stolec a exkomunikoval pápeža Leva. Tí, ktorí Jána obvinili, boli trestaní bičovaním, alebo telesným zmrzačením. Po Jánovej smrti bol Lev znova pozdvihnutý ako pápež, - ale až potom, čo bol po zvolený a vzápätí zosadený Benedikt V. (pri jeho zosadení - s ktorým zjavne súhlasil - bol  Benedikt vyzlečený z pápežského rúcha, a jeho palicu mu Lev zlomil o hlavu, zatiaľ čo Benedikt ležal pred ním v prachu.)

Tieto príklady ilustrujú niekoľko dôležitých bodov.
Po prvé, pápeži môžu byť, v súlade s doktrínou  o pápežskej neomylnosti, vinní aj z takých hriechov, ako je modloslužba.
Po druhé, keď sa ich hriechy dotýkajú teologických záležitostí, ako to bolo v týchto príkladoch (a ako to bolo veľmi odlišným spôsobom v prípade pápeža Vigilia), katolíci sa niekedy pochopiteľne opovážia spochybniť ich legitimitu. Je to teologicky problematické, a podľa môjho názoru nie je možné tvrdiť, že Marcellinus, Vigilius, alebo Ján XII. stratili pápežský úrad. Avšak za kanonický chaos, ktorý dočasne dopadol na Cirkev za vlády týchto pápežov, nesú vinu a plnú zodpovednosť. Určite je možné obviňovať klérus, ktorý sa pokúsil zosadiť Jána XII., i cisára Otta I., ktorý v tej afére zohral významnú rolu. Faktom však zostáva, že k tejto prehnanej reakcii viedlo práve Jánovo mimoriadne škandálne správanie. Darebákom v tomto príbehu je očividne sám pápež.

Ďalšou lekciou je, že tieto incidenty sú pozoruhodné práve pre ich vzácny a krátky charakter. Teologické a/alebo kanonické zmätky, ktoré zlí pápeži ako Vigilius, Honorius, Štefan VI., Ján XII. a i. v Cirkvi spôsobili, boli obrovské, ale vždy boli dočasné, a Cirkev sa nakoniec aj tak vrátila do normálu a na chaos rýchlo všetci zabudli. Okrem historikov a protikatolíckych propagandistov, ktorí sa snažia nájsť dôkazy o tom, že Cirkev podľahla bludu. Cirkev môže byť na krátke obdobie skutočne veľmi chorá, ale vždy sa to nakoniec zlepší. Naivní a servilní pápežskí apologéti odmietajú vidieť prvý fakt a protikatolícki propagandisti odmietajú vidieť ten druhý.