Ľudia menia svoje idey oveľa zriedkavejšie, ako idey menia svoje masky. V priebehu storočí sa ozývajú stále rovnaké nápady.

Je ľahké veriť, že zdieľame rovnaké cnosti, keď zdieľame neresti, ktoré sú k týmto cnostiam protikladné.

Duchovná dospelosť začína, keď prestaneme cítiť potrebu zachraňovať svet.

Sloboda je prostriedok, nie cieľ. Kto ju považuje za cieľ, nevie čo robiť, keď ju náhodou získa.

Naša posledná nádej je, že Boh k nám nebude spravodlivý.

Každý iný cieľ ako Boh nás zneucťuje.

Meštiaci (buržoázia) sú ľudia, ktorí sú nespokojní s tým čo majú, ale spokojní s tým, akí sú.

Marxisti definujú buržoáziu v ekonomických pojmoch, aby pred nami skryli skutočnosť, že k nej patria.

Milovať ľud, to je povolanie aristokrata. Demokrat ľud miluje len vo volebnom období.

Ľudia sa radšej ospravedlňujú chybami druhých, ako vlastnou nevinosťou.

Času je treba sa obávať nie preto, že zabíja, ale preto, že strháva masky

Čím väčším problémom demokracia čelí, tým neschopnejších ľudí poveruje ich riešením.

Každá legislatíva, ktorá ochraňuje slobodu do poslednej maličkosti nakoniec slobodu zadusí.

Múdrosť spočíva v miernosti. Nie kvôli strachu z excesov, ale kvoli láske k obmedzeniam.

Pravda je šťastím rozumu.

My všetci sa snažíme podplatiť svoje svedomie, aby hriech nazývalo "chybou" alebo nešťastím.

Človek si nerobí bohov na svoj obraz a podobu, ale chápe seba ako obraz a podobu bohov, v ktorých verí.

Nič nie je nebezpečnejšie, ako riešiť chvíľkové problémy trvalými riešeniami.

Príčina hlúposti demokracie spočíva v dôvere v anonymného občana. Dôvod jej zločinnosti je dôvera anonymného občana v seba samého.

Kritika meštiactva si získava dvojakú chválu. Jednak od marxistu, ktorí ju považuje za inteligentnú, lebo potvrdila jeho domnienky.
A tiež od meštiaka, ktorý ju považuje za múdru, lebo si myslí, že je adresovaná jeho susedovi.

Moderný človek si túži v obchode kúpiť to, čo generácie pred ním dúfali získať metodickou kultiváciou svojich citov.

Moderný človek už vie, že politické riešenia sú smiešne a tuší, že aj tie ekonomické sú také.

Predsudky chránia proti hlúpym nápadom

Sex nerieši dokonca ani sexuálne problémy.

Sloboda nie je cieľom dejín. Je to materiál, s ktorým dejiny pracujú

Marx možno vyhráva bitky, ale Malthus vyhrá vojnu

Skutočná sláva je, keď meno rezonuje v pamäti slaboduchých.

Priemyselná spoločnosč je odsúdená k násilnému a nekonečnému pokroku.

Sú dva typy ľudí. Tí čo veria v dedičný hriech a idioti.

Demagógia je pojem, ktorý používajú demokrati, keď ich demokracia desí.

Starnúť s dôstojnosťou, to je úloha pre každý okamih

Cena, ktorú si inteligencia pýta od svojich vyvolených je rezignácia na každodennú banálnosť

Blázna neznepokojuje, keď jeho nápady označia za mylné, ale keď mu tvrdia, že prestali byť v móde.

Okrem vlastného neporiadku nám všetko ostatné pripadá ako chaos.

Za politickým násilím je menej mŕtvol, ako skazených duší.

Ateistu zaráža, že katolíka jeho argumenty neznepokojujú, zabúda však, že katolík je porazený ateista. Ateistove námietky sú v základy našej viery.

“Psychológia” je,  pravdu povediac, štúdium meštiackeho správania.

Fotografia zabila predstavivosť

Frustrácia je charakteristická psychologická črta demokratickej spoločnosti. Tam, kde každý môže legitímne ašpirovať na najvyššie miesto pyramídy, je celý zvyšok tejto pyramídy zásobárňou frustrovaných jednotlivcov.

Kľúčová udalosť 20. storočia je demografická explózia idiotských nápadov.

Byť partizánom rovnosti a pritom nezávidieť iným, to dokážu len skutoční hlupáci.

Ozajstný reakcionár nesníva o zrušenej minulosti, ale loví tiene posvätna na večných vrchoch.