Starší občania sa snáď pamätajú ako súdruh Zápotocký už v roku 1947, teda rok pred komunistickým prevratom, nariekal v parlamente aj v novinách ako „nám ty církevní svátky brzdí dvouletku“ a „co všechno bychom mohli hezkého udělat, kdyby nebylo těch komedií se svátkama.“ Podobný budovateľský bes zachvátil aj súčasnú slovenskú kryptoboľševickú vládu. Tie predchádzajúce kryptoboľševické, a to boli všetky, čo si budeme nahovárať, mali zase svoje besy. Nad všetkým tým kompostom vznáša sa bezuzdný pegas modloslužobného ekonomizmu, či už liberálneho, socialistického alebo komunistického plemena, ktorý všetky zákruty, škárky, zákutia a diery životabehu podriaďuje fetišu ekonomiky. Jedna imbeciloidná floskula strieda druhú a novodobí euromandaríni sa učia do omdlenia páliť kadidlo za bôžikov „rastu“, „trvalo udržateľného rastu“, „stability“, „konkurencieschopnosti“, „sociálnych istôt“, „trhu“, „prosperity“ a mnohých ďalších, domácich i zahraničných zmokov, utľapkaných v pekle burzových, úradníckych a univerzitných pelechov filisterstva. Trojuholníkom ekonomiky a uhlomerom prosperity sú pomeriavané, sčítavané, plánované, projektované a zjednocované všetky záchvevy súcna, nevynímajúc detské prdúchy.
Že v takom svete niet miesta pre úctu k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska, je samozrejmé. Veď čo by už mohla pre dnešných euroobčanov urobiť Tá, ktorá postrádala elementárne ekonomické vzdelanie a nemohla by ani, aj keby hneď zostúpila na zem do štúdia č. 2, s nikým diskutovať o „stabilizácii“ a „eurovale“. Euroobčan, a samozrejme euroobčianka, nepotrebujú Pannu Máriu. Potrebujú ešte o päť kilov mäsa na týždeň viac, zbrusu novú hypotéku a mínusový úver, ešte jednu dovolenku, viac lacného piva, hojnosť futbalu, ešte jeden mobil, prípadne nové stehná, zadok a prepitujem, nové silikónové cecky (inak sa totiž tá umelá hmota nazvať nedá). To všetko, všetučko budú mať, keď HDP stúpne o usilovné desatinky percentíčka. Aké krásne vyhliadky! Milosrdný a láskavý laický štát sa postará svojim občanom o všetko. Chce za to len jedno, aby sa občanko ovečka poklonil namiesto Panne Márii svätému HDP. Lebo ak má HDP prednosť pred Pannou Máriou, tak je len logické, že mu má prináležať aj adekvátna úcta.
Boli ale tí svätí zaostalí. To bola samá chudoba, odriekanie, kdesi-čosi, samé vzdychanie a fňukanie, samé lacrimarum valle a samé miserere, človek sa od nich nedočkal trochy toho budovateľského nadšenia, pokroku a rozvoja. Ale čo by sme sa čudovali. Veď ako môže niekto očakávať pozitívny prístup k životu od niekoho, pre koho je život v Nebi viac ako život na zemi? Musela prísť doba nová, doba pokroková. Dnes už všetci vedia, že takto sa dobre nadžgať v piatok cigánskej pečienky, až sa robia gundže za ušami, opáčiť nejaké čajočky po ceste v kríkoch, zarevať si na dobrej dance párty, poriadne sa vyopaľovať na tolerantnom slniečku, ktoré svieti na všetkých bez ohľadu na rasu a pohlavie, skrátka užiť si, to je lepšie než celé Nebo aj s večnou blaženosťou dokopy. Dobrý štát myslí na ľud. Dáva im, v skratke povedané, na výber: chcete mať viac z capacieho rohu hojnosti, alebo sa viacej modliť? Ó, kto by odolal? Kto by myslel na smrť, keď „všade vôkol riava života“ (a plastové fľaše, psie hovná, ovracané a ošťaté nárožia ako bonus)? A ktohovie, možno ten pokrok nakoniec vybabre aj so smrťou? Či sú americkí vedci málo podkutí? A izraelskí, európski, čínski? Až sa im z kečky parí. Ej veru, zažije ešte stará baba svoju desiatu svadbu v dvestovke, ak budú chcieť.
A aby ani škrupulanti, z radov pokrokových, umiernených a liberálnych katolíkov neprišli skrátka, tak laický a sekulárny štát vo svojej blahovôli prišiel s kompromisom pre zaostalých: sviatok sa presunie vždy na nedeľu. Čiže nebude a zároveň akoby bol. No prosím, aké jednoduché. To je už druhá reforma liturgického kalendára za posledných 40 rokov. Tento krát úlohu ľavicového kardinála zahral pán premiér. A vôbec, všetky sviatky by sa mali zhrnúť do jedného týždňa, Vianoce, Veľká noc aj s 1. Májom, najlepšie do pohyblivého týždňa, podľa stagnácie na trhoch a burzách. No a bude po problémoch. A keď sa ešte podarí, aby všetci oslavovali svoje narodeniny a meniny v jeden deň v roku, tak sa zredukuje alkoholizmus o 0,00002 percenta a pracovné úrazy o 0,0047 percenta.
Nebudeme si samozrejme zastierať ani sociálne negatíva. Nič nie je pre všetkých, ani ten pohodlnejší život. Sú bytosti, ktoré na to doplatia. Budú musieť pracovať a podávať vyššie výkony. Snáď bude pre sociálnych inžinierov útechou, že ony robia svoju prácu rady a s nadšením. Pribudne im množstvo materiálu. Nad ich spracovateľským závodom sa klenie nápis „Zanechajte všetky nádeje!“ Budú musieť do úmoru pracovať, inventarizovať, katalogizovať, zatrieďovať a poskytovať istoty všetkým tým, ktorí sa rozhodli pre sväté HDP.
Za tými katalogizovanými, čo sa dočkajú tej najväčšej istoty, totiž nekonečnej, už nebude Panna Mária chodiť a vyrušovať ich z pracovného nadšenia. Bude tam stále teplo aj bez polystyrénu a plynovodu. Skrátka zase budú o krok ďalej v prosperite. A ich novým vedúcim snáď pridelí pekelný komisár nejaký ten bonus na kopytá. Aj nadšenie niekedy unavuje.
A nám ostatným, ktorým svetlo pokroku ešte nerozohnalo z čela mraky náboženských predsudkov, zostáva len tak po starom, bez trvalo udržateľného rozvoja a stability, zalomiť rukami a zašepkať: „Panna Mária Sedembolestná, oroduj za nás!“
Vyšlo ako Fragmenty z doby moru 9/2012 na tému Ficova vláda chce zrušiť dva sviatky.
