Prieskum Pew Research Center medzi 6 485 dospelými v USA, vykonaný od 20. do 26. septembra 2021 (publikovaný pod menom Few Americans Blame God or Say Faith Has Been Shaken Amid Pandemic, Other Tragedies) priniesol ďalší dôkaz, že plody ekumenického experimentu Druhého vatikánskeho koncilu zaváňajú hnilobou. Medzi hlavné závery prieskumu patri:

  • Katolíci dvakrát častejšie ako protestanti tvrdia, že ľudia, ktorí neveria v Boha, môžu prísť do neba;
  • Väčšina katolíkov, ale nie väčšina protestantov, tvrdí, že niektoré nekresťanské náboženstvá môžu viesť k večnému životu;

Podrobnosti prieskumu naznačujú, že:

  • iba 16 % opýtaných katolíkov (v porovnaní s 31 % všetkých kresťanov) odpovedalo, že „moje náboženstvo je jediná pravá viera čo vedie k večnému životu v nebi“;
  • 72 % katolíkov odpovedalo, že „viaceré náboženstvá môžu viesť k večnému životu“;
  • 61 % katolíkov odpovedalo, že „aj niektoré nekresťanské náboženstvá môžu viesť do neba“;
  • keby nebolo toho, že 10 % takzvaných katolíkov odpovedalo, že neverí v nebo, pravdepodobne by ešte vyššie percento katolíkov odpovedalo, že nekatolícke náboženstvá môžu viesť do neba;

Či už nás tieto výsledky prekvapujú alebo nie, musíme si uvedomiť, že tento typ myslenia bol pre  svätých pred Druhým vatikánskym koncilom absolútna anathema. Uvažujme napríklad o slovách svätého Edmunda Campiona v liste „Poverenej, ctihodnej, tajnej rade lordov Jej Veličenstva“:

„Nech je známe, že sme vytvorili ligu – všetci jezuiti na svete, ktorých postupnosť a množstvo presahuje anglické pomery – s radosťou niesť kríž, ktorý na nás položíte, a nikdy nezúfať nad vaším uzdravením, kým medzi nami zostane aspoň jeden , aby si užil váš Tyburn (popravu), alebo aby vytrpel muky, ktoré na neho uvalíte, alebo aby ho pohltili vaše väzenia. So stratami počítame, akcia sa začala; je to od Boha, nedá sa to zastaviť.“

On a mnohí jeho kolegovia -  jezuitskí kňazi - strávili posledné roky svojho života snahou o záchranu duší v Anglicku, vediac, že ​​antikatolícky režim kráľovnej Alžbety ich nakoniec pochytá a bude brutálne mučiť a zabíjať. Prečo by to robili, ak by bolo anglikánske náboženstvo v poriadku? Vskutku, ak je Františkova verzia katolicizmu správna, ako sa môžeme vyhnúť záveru, že úsilie sv. Edmunda Campiona bolo prinajlepšom pomýlené ale skôr bolo hriešne? Veď, ak všetky náboženstvá – kresťanské alebo iné – môžu viesť k večnému životu, svätec celkom zbytočne riskoval svoj život a životy iných a zvádzal svojich prípadných väzniteľov na hriech. Akokoľvek absurdne to znie, logicky to vyplýva z Františkovej ekumenickej vízie katolicizmu. 

Samozrejme, svätý Edmund Campion nebol jediným svätcom, ktorý veril, že katolicizmus je jedinou cestou k spáse – všetci svätí pred Druhým vatikánskym koncilom vedeli, že každé iné náboženstvo sa Bohu nepáči. Cirkev to vždy učila a Syllabus omylov blahoslaveného pápeža Pia IX. výslovne odsúdil  tézy, ktoré sa veľmi podobajú ekumenickým princípom presadzovaným Druhým vatikánskym koncilom a ktoré dnes prijal František. Medzi odsúdenými tézami sú aj tieto:

15. Každý môže slobodne prijať a vyznávať to náboženstvo, ktoré, vedený svetlom rozumu, bude považovať za pravdivé. — Príspevok „Maxima quidem“, 9. júna 1862; Damnatio „Multiplices inter“, 10. júna 1851.

16. Človek môže pri zachovávaní akéhokoľvek náboženstva nájsť cestu k večnej spáse a dospieť k večnej spáse. — Encyklika „Qui pluribus“, 9. novembra 1846.

17. Dobrou nádejou je aspoň to, že sa budeme tešiť z večnej spásy všetkých tých, ktorí vôbec nie sú v pravej Cirkvi Kristovej. — Encyklika „Quanto conficiamur“, 10. augusta 1863 atď.

18. Protestantizmus nie je nič iné len iná forma toho istého pravého kresťanského náboženstva, v ktorej je dané na to, aby sa páčilo Bohu rovnako ako v katolíckej cirkvi. — Encyklika „Noscitis“, 8. decembra 1849.

Pius IX. odsúdil tieto tézy, pretože zreteľne odporujú trvalému cirkevnému učeniu. Ale apologéti Ducha Druhého vatikánskeho koncilu nám tvrdia, že cirkevné učenie sa zmenilo. Vysvetlil nám niektorý z týchto progresívnych čarodejníkov kedy svätí s pred Druhého vatikánskeho koncilu dostali informáciu o zmene v tomto hlavnom prvku katolíckeho náboženstva? Bolo to hneď po ich vstupe do neba, alebo museli čakať, kým inovátori Druhého vatikánskeho koncilu začnú učiť svoje novoty? Raduje sa nebo, že privíta novú triedu svätých zakaždým, keď orákulá Druhého vatikánskeho koncilu zverejnia svoje nové prelomové objavy v ekumenickej vede?

Vo svojich Sto rokoch modernizmu o. Dominique Bourmaud opísal zločinný proces, ktorým pokrokoví architekti Druhého vatikánskeho koncilu priviedli toľko katolíkov do tragicky absurdného stavu, ktorý naznačil Pew research:

„Ekumenisti zodpovední za uskutočnenie Druhého vatikánskeho koncilu – a za jeho zmarenie – museli skresľovať slová a realitu aby mohla  byť prijatá otvorená, pluralitná Cirkev. Len s množstvom nejasností a zákulisných manévrov sa im podarilo predložiť koncilovým otcom jednotu protikladov: Cirkev Ježiša Krista je iba Katolíckou cirkvou a nie je iba Katolíckou cirkvou; pravdu vo veciach náboženstva má len katolícka viera a nemá len katolícka viera; milosť Ježiša Krista sa prijíma výlučne prostredníctvom Katolíckej cirkvi a nie výlučne prostredníctvom nej. Alebo inak povedané, neidentifikovali protiklady, relativizovali ich a vykreslili jednu Cirkev rovnako dobrú ako druhú, jednu vieru rovnako pravdivú ako druhú. Tieto dva prostriedky, rozpor a relativizmus, vedú k absolútnej skepse: nič nie je pravda, pretože všetko i opak všetkého je pravda. Preto, aby koncil dokázal implementovať nesúvislú chartu ekumenizmu, musel obetovalť princípy rozumu a viery.

Hoci mnohí konciloví otcovia súhlasili so zmenami bez toho, aby plne pochopili ich antikatolícku povahu, tí, ktorí presadzovali agendu falošného ekumenizmu, vedeli, že útočia na nemenné katolícke učenie. Výsledkom bolo, že katolíci zostali pred nesplniteľnou úlohou veriť súčasne tomu, čo Cirkev vždy učila, aj tomu, čo vždy odmietala. V duchu náboženstva Druhého vatikánskeho koncilu teda „nič nie je pravda, pretože všetko a opak všetkého je pravda“. Vieru svätých spred Druhého vatikánskeho koncilu (t. j. katolicizmus) jednoducho nemožno zosúladiť s presvedčením dnešných pokoncilných katolíkov, vrátane Františka.

Keď čelíme rozporom Ducha Druhého vatikánskeho koncilu, skúsme sa obrátiť na arcibiskupa Marcela Lefebvra, aby nás priviedol späť do katolíckej reality. Arcibiskup Lefebvre vo svojom diele Zobrali mu korunu odpovedal na novoty koncilu ako muž, ktorý sa obetoval za pravú vieru:

„Koncil našiel potešenie vo vyzdvihovaní spásonosnej hodnoty alebo hodnoty  iných náboženstiev. Keď už hovoríme o nekatolíckych kresťanských náboženstvách, Druhý vatikánsky koncil učí, že ‚hoci majú podľa nás nedostatky, predsa v tajomstve spásy majú zmysel i význam.‘ Toto je heréza! Jediným prostriedkom spásy je katolícka cirkev. . . . Človek môže byť spasený napriek tomu, že je protestant, ale nie vďaka protestantizmu! V nebi nie sú protestanti, sú tam len katolíci!“

František a jeho spolupracovníci by, samozrejme, povedali, že arcibiskup Lefebvre bol príliš rigidný a neláskavý, keď povedal, že v nebi sú len katolíci. Ale prečo by sa niekto obťažoval byť katolíkom, ak má František pravdu a arcibiskup Lefebvre sa mýli?

Ako vyvrátenie akéhokoľvek náznaku, že pravá katolícka perspektíva je neláskavá, môžeme ukázať príbeh z knihy arcibiskupa Lefebvra Proti herézam:

„Niektorí mladí protestanti ma jedného dňa pozvali na konferenciu do Lausanne; chceli ma počuť hovoriť o Econe. Povedal som im: ‚Hovorím k vám ako katolícky biskup a myslím si, že preto ste ma pozvali. Nečudujte sa potom, keď vám poviem presne, čo si myslím o protestantizme.‘ Jasne som povedal, že pre nás existuje len jedno pravé náboženstvo a Econe zastáva presvedčenie, že mimo Katolíckej cirkvi niet spásy. Preto sme tradicionalisti; to neznamená, že pohŕdame ostatnými, ale protestantské náboženstvo je pre nás omyl.“

Ako myslíte, že táto skupina protestantov zareagovala na jasnú obranu katolíckej viery zo arcibiskupa Lefebvra? Za predpokladu, že falošný ekumenizmus Druhého vatikánskeho koncilu a pápeža Františka je správny, tak by sme mohli čakať pokarhanie za jeho rigidnosť. Namiesto toho arcibiskupovi za to, že skutočne povedal pravdu o katolicizme, zablahoželali:

„V nasledujúcich dňoch mi títo mladí protestanti napísali, aby mi zablahoželali. Povedali mi, že to bolo to, čo chceli počuť; vedeli, že katolík je katolík a že nemôže priznať, že protestantizmus je pravé náboženstvo. Takže neboli prekvapení."

Duše sú hladné po pravde a vedia, že Františkov ekumenizmus je hlúpa a neuspokojivá lož. Nanešťastie je to lož, ktorú takzvaní katolíci hovoria už tak dlho, že rozumní ľudia sú často prekvapení, keď nájdu skutočných katolíkov, ktorí hovoria pravdu. Z tohto dôvodu majú tí z nás s pravou vierou ešte väčšiu povinnosť hovoriť jasne a úprimne o katolicizme. Ako napísal arcibiskup, musíme to urobiť, aby sme zachránili duše:

„Toto všetko je vážne a my katolíci musíme neustále čeliť takýmto situáciám. Buďme v službe týmto dušiam, myslime stále na ich spásu. Ak nehovorím správne, ak neodovzdávam pravdu, možno sa nájdu duše, ktoré nebudú spasené, hoci by mohli byť. Iste, dobrý Boh môže konať priamo, bez prostredníka, aby obrátil celý svet. Napriek tomu chcel použiť kňazov a misionárov. Počíta s nami; to my musíme byť príležitosťou na obrátenie týchto duší.“

V rokoch bezprostredne nasledujúcich po Druhom vatikánskom koncile by snáď bolo možné nájsť ospravedlnenie pre katolíkov, ktorí skryli svoju katolícku sviecu pod mericou nesprávneho zmyslu pre poslušnosť novému ekumenizmu; ale dnes s absolútnou istotou vieme, že tento nový ekumenizmus priviedol svet do stavu takmer úplnej duchovnej a intelektuálnej temnoty. Pre tých, ktorí majú oči aby videli, je zrejmé, že František aplikuje falošný ekumenizmus Druhého vatikánskeho koncilu tak, ako to bolo vždy zamýšľané: aby vzniklo jedno svetové náboženstvo, ktoré bude slúžiť Satanovi a jeho Novému svetovému poriadku. To znamená, že teraz, viac ako kedykoľvek predtým, musíme poslúchať pokyn Nášho Pána: „Nech teda svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Matúš 5:16).

Hnilé plody reprezentované výsledkami Pew research majú korene v Druhom vatikánskom koncile, boli pestované na modlitebnom stretnutí pápeža Jána Pavla II. v Assisi a sú uložené v dome Abrahámovcov, kde môžu voľne hniť. To je dedičstvo architektov Druhého vatikánskeho koncilu.

Aké bude naše dedičstvo? Oslabil tento ekumenický duch aj našu vieru? Prijímame absurdné rozpory obsiahnuté v Duchu Druhého vatikánskeho koncilu? Ak áno, prečo sa obťažujemebyť katolíkmi?

Ak chceme byť skutočne katolíkmi, Boh nám dá milosť, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, aby sme bojovali za vieru. V tomto ohľade nás neobmedzujú povinnosti stavu – každý katolík má v tejto rozhodujúcej chvíli požehnanú príležitosť bojovať za vieru, aj keď je to len modlitbou, dobrými skutkami a pevným priľnutím ku katolíckej viere. Musíme jednoducho veriť a praktizovať skutočný katolicizmus, o ktorom napísal svätý Maximilián Kolbe, aby inšpiroval množstvo duší, ktoré by sa pridali k jeho rytierom Nepoškvrnenej:

„Katolicizmus dobýva duše. Vždy si podmaní duše, pretože len on má Pravdu. A Pravda vás oslobodí, hovorí Pán Ježiš. Dáva šťastie, nakoľko ho možno zažiť v tomto slzavom údolí; uspokojuje rozum, ktorý hľadá odpovede na rôzne otázky súčasnosti. Toto môže poskytnúť iba katolicizmus – a poskytuje to!

Svet je hladný po Pravde, a preto Satan a jeho úbohí poručíci a pešiaci robia všetko, čo môžu, aby zatemnili katolícku vieru. Stojíme v ceste ich snahám o vykorenenie Viery – nikdy nepoľavme. Ako povedal Sv. Edmund Campion: „So stratami počítame, akcia sa začala; je to od Boha, nedá sa to zastaviť.“

Nech nám blahoslavená Panna Mária, ktorá zvíťazila nad všetkými herézami na celom svete, pomáha byť hodnými prisľúbení Krista, Jej Syna. Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, oroduj za nás!

Súvisiace články:

Svätý Vincent Pallotti, svätec ktorého poháňala Kristova láska
Svätý Vincent Pallotti, svätec ktorého poháňala Kristova láska 20. 01. 2023
Omyly neokatolicizmu
Omyly neokatolicizmu 30. 10. 2023
Manželka a matka je slnkom a radosťou rodiny - Pius XII. o mieste žien v rodine
Manželka a matka je slnkom a radosťou rodiny - Pius XII. o mieste žien v rodine 04. 12. 2022
Cirkev otvorená pre každého?
Cirkev otvorená pre každého? 14. 10. 2022
Pápež Pius XII. a znamenia krízy - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 2).
Pápež Pius XII. a znamenia krízy - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 2). 27. 09. 2022
Mons. ThDr. Jozef Tiso - Slovenský katolícky kňaz a prezident - Vzťah k Vatikánu. (Časť 5).
Mons. ThDr. Jozef Tiso - Slovenský katolícky kňaz a prezident - Vzťah k Vatikánu. (Časť 5). 06. 06. 2023
Ľudská osoba má právo... na slobodu k záhube? Dignitatis Humanæ (1965) vs. Quanta Cura (1864)
Ľudská osoba má právo... na slobodu k záhube? Dignitatis Humanæ (1965) vs. Quanta Cura (1864) 07. 01. 2022
Progresivisti spochybňujú Petrov primát - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 16).
Progresivisti spochybňujú Petrov primát - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 16). 04. 10. 2023
Konferencia vo Fulde a moderátori koncilu - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 14).
Konferencia vo Fulde a moderátori koncilu - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 14). 24. 08. 2023
Pápež Pavol VI. a potvrdenie progresívneho smeru - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 13).
Pápež Pavol VI. a potvrdenie progresívneho smeru - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 13). 08. 08. 2023

Z archívu:

Štúdia realizovateľnosti

z dňa 13. júl 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Omyly neokatolicizmu

z dňa 30. október 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Umŕtvovanie podľa apoštola Pavla

z dňa 07. marec 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Môže byť pápež zlý?

z dňa 12. január 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Existuje existencia?

z dňa 16. január 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­