Nemecká „synodálna cesta“ sa v posledných rokoch často dostáva na titulky, pretože sa dostáva do otvoreného sporu s učením Cirkvi, s pápežom Františkom a vatikánskou Kongregáciou pre náuku viery. No hoci bývajú titulky neraz bombastické a šokujúce, pochopenie kontextu – a pochopenie demografie Cirkvi v Nemecku je dôležité a pomôže dospieť k pochopeniu niektorých prvkov týchto doktrinálnych sporov. Ako zapadá nemecká cirkev do kontextu globálneho katolicizmu? Prečo sa zdá, že kladie takú vysokú prioritu na zrušenie celibátu pre kňazov, svätenie ženy a zmierňovanie nepopulárnych katolíckych doktrín? Je tu dôležitým faktorom demografia?
Pár čísel:
- Nemecko má piatu najväčšiu katolícku populáciu v Európe a je domovom ôsmich percent európskych katolíkov.
- Z piatich európskych krajín s najväčšou katolíckou populáciou je Nemecko jedinou krajinou, v ktorej katolicizmus nie je väčšinovým vierovyznaním.
- V hrubých číslach v diecézach, ktoré dnes tvoria moderné zjednotené Nemecko, dosiahla katolícka populácia vrchol v roku 1980. V roku 1980 to bolo 29,9 milióna duší a odvtedy klesla o 22 % na 23,3 milióna.
- Podiel katolíckeho obyvateľstva však dosiahol vrchol o desaťročie skôr v roku 1970. Z vtedajších 37 % odvtedy klesol na dnešných (v 2019) 28 %.
- Podiel katolíckych obyvateľov sa v jednotlivých regiónoch Nemecka výrazne líši. Južné Nemecko bolo tradične viac katolíckou oblasťou. Ale aj niektoré historicky katolícke diecézy, ako napríklad Mníchov-Freising a Augsburg, zaznamenali za posledných 70 rokov výrazný pokles.
I. „Cirkevná daň“
Pre veľa ľudí je jedným z najprekvapujúcejších aspektov katolíckej cirkvi v Nemecku to, že väčšinu svojej finančnej podpory dostáva prostredníctvom Kirchensteuer, čiže „cirkevnej dane“.
Kirchensteuer je vládou vyberaná daň z príjmu, ktorá je následne vládou pridelená náboženskej inštitúcii, ku ktorej sa dotyčný daňovník prihlásil. Cirkevná daň je súčasťou nemeckej ústavy a je založená na podobných daňových ustanoveniach Weimarskej ústavy z roku 1919 a v nemeckom základnom zákone z roku 1949.
Aj ďalšie európske krajiny (Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko a Dánsko) majú štátom spravované cirkevné dane, no zatiaľ čo u nich sa sadzba pohybuje okolo 1 % z príjmu, nemecká cirkevná daň je stanovená na 8 % z príjmu v Bavorsku a Bádensku-Württembersku a 9 % v ostatných spolkových štátoch – suma, týchto daní niekedy dosahuje až 2 % celkových príjmov krajiny.
Nemecko má tiež jednu z najvyšších priemerných miezd v Európe a pomerne veľkú populáciu. Takže zatiaľ čo švajčiarski katolíci séce majú o niečo vyššie priemerné platy ako ich nemeckí susedia, populácia Nemecka je oveľa väčšia a tieto dva faktory zaisťujú cirkvi v Nemecku značné príjmy. Podľa správ z nemeckej biskupskej konferencie dosiahli príjmy z cirkevnej dane v roku 2019 6,8 miliardy eur.
Aj keď sa financie jednotlivých diecéz líšia, typická je arcidiecéza Mníchov-Freising, sídlo kardinála Reinharda Marxa – 75 % jej príjmov pochádza z cirkevnej dane a ďalších 15 % pochádza z darov - aspoň tak hovorí finančná správa za rok 2021. Vďaka neustálemu zvyšovaniu mediánu príjmu pracujúcich Nemcov sa príjmy z cirkevných daní, ktoré dostáva katolícka cirkev v Nemecku, v posledných rokoch výrazne zvýšili, aj keď počet katolíkov v Nemecku klesol.
V krajinách ako Spojené štáty, je katolícka cirkev podporovaná decentralizovanými zbierkami na farskej a diecéznej úrovni a ak uvážime mnohé katolícke neziskové organizácie, ktoré si robia vlastné zbierky, je ťažké porovnať financovanie, nemeckej cirkvi a povedzme Cirkvi v Amerike.
Priemerná mzda v USA je blízka tej v Nemecku. Výsledky prieskumu však hovoria, že iba niektorí praktizujúci americkí katolíci prispievajú cirkvi 1 % alebo 2 % svojho príjmu, zatiaľ čo v Nemecku vo všeobecnosti platia cirkevnú daň rovnako praktizujúci, ako aj nepraktizujúci katolíci. To znamená, že nemecká katolícka cirkev môže mať až štvornásobok finančného príjmu Cirkvi v USA.
Ale opakujem, kvôli decentralizovanému modelu amerického katolíckeho fundraisingu je priame porovnanie veľmi ťažké.
Nemeckí občania môžu prestať platiť cirkevnú daň, ak zaplatia malý poplatok a podajú žiadosť, ktorou sa oficiálne zruší ich náboženská príslušnosť. Nemecká katolícka cirkev ale varovala, že ľudia, ktorí nie sú oficiálne registrovaní v Cirkvi (a teda neplatia cirkevné dane), od Cirkvi nedostanú krst, sobáš ani pohreb.
Katolícka cirkev v Nemecku považuje cirkevnú daň za dôležitú súčasť svojej identity a funkcie. Často kladené otázky na webovej stránke nemeckých biskupovspomínajú aj iné metódy, akými je katolícka cirkev financovaná v iných častiach sveta, ale záverom je tvrdenie: „Žiadny z iných systémov financovania Cirkvi zavedený v Európe nie je schopný zaručiť služby Cirkvi na úrovni na ktoré je Nemecko zvyknuté a po ktorých je stále dopyt. Cirkev v Nemecku sa zaviazala slúžiť spoločnosti ako máloktorá iná v Európe.“
II. Kríza povolaní
Väčšina krajín Európy a Severnej Ameriky zaznamenala od 60. rokov minulého storočia výrazný pokles kňazských povolaní. Nemecko v súčasnosti zažíva mimoriadne akútne obdobie zmien. Počet nemeckých kňazov dosiahol maximum - 26 000 - v roku 1970 a od vtedy klesol o 47 %. Je to podobné ako v USA, kde počet kňazov od roku 1970 klesol o 40 %.
V USA sa však tento pokles v posledných desaťročiach stabilizoval. Začiatkom 90. rokov 20. storočia bolo v USA v priemere 458 vysviacok ročne. Od roku 2015 do roku 2019 ich malo ročne v priemere 435.
V Nemecku došlo k nepretržitému a dramatickému poklesu. Medzi rokmi 1990 a 1995 bolo v Nemecku priemerne 243 vysviacok ročne. Medzi rokmi 2014 a 2019 bol priemer len 68, čo je pokles o 70 %.
V roku 2019 zomrelo 321 nemeckých kňazov a ďalších 14 bolo laicizovaných, pričom bolo vysvätených len 55. To znamená, že na každého nového kňaza bolo šesť stratených. Na porovnanie, v USA sa na každého nového kňaza, v dôsledku smrti alebo laicizácie, stratilo 1,4 .
Počet nemeckých seminaristov za posledných 30 rokov zaznamenal dramatický pokles o 70 %. V posledných piatich rokoch bol pokles 39 %. Keďže formácia kňaza trvá približne sedem rokov, znamená to, že v nasledujúcich rokoch bude pokračovať pokles počtu vysviacok.
Tieto čísla sú hrozivé. V súčasnosti je v Nemecku 10 122 farností, v ktorých pracuje 11 246 kňazov. Ale vzhľadom na súčasné počty vysviacok bude mať nemecká cirkev o 40 rokov len niečo viac ako 2 000 kňazov.
III. Zhrnutie
Aj keď by bolo chybou pripisovať všetky zmeny ktoré prináša „synodálna cesta“ len svetským ohľadom, tieto čísla naznačujú určité perspektívy, ktoré v prioritizácií cieľov synody hrajú úlohu.
Nemecká katolícka cirkev je na tom finančne výborne a s rastom nemeckej priemernej mzdy rastie aj jej príjem. Je tiež, ako uvádza biskupská konferencia, „oddaná službe spoločnosti ako málokto v Európe“.
Ale Cirkev v Nemecku tiež čelí dvom výzvam, ktoré ju odlišujú od inštitucionálnej cirkvi v mnohých iných častiach sveta.
- Po prvé, pretože nemecká cirkev je financovaná z cirkevnej dane, najväčším rizikom a nebezpečenstvom pre jej príjmy je to, že ľudia budú úradne žiadať o vystúpenie z cirkvi.
Rodiny, ktoré chodia na svätú omšu každý týždeň a dôsledne veria všetkému, čo učí Cirkev, neznamenajú pre Cirkev v Nemecku väčšiu finančnú podporu ako rodiny, ktoré chodia do kostola len na sobáše a pohreby. Tu je výrazný rozdiel s regiónmi, kde je Cirkev podporovaná predovšetkým dobrovoľnými darmi, ktoré však pochádzajú predovšetkým od najzainteresovanejších členov farnosti.
Zatiaľ čo niektorí komentátori vyjadrujú obavy, že konzervatívne elementy amerického katolicizmu majú na biskupov príliš veľký vplyv, pretože finančne podporujú Cirkev, pre nemeckých biskupov je finančné riziko iné: že niekto, kto sa už teraz v Cirkvi málo angažuje, sa s katolicizmom rozíde do tej miery, že vypíše papiere, priloží 30 Eurový poplatok a je oficiálne mimo.
- Po druhé, hoci nemecká cirkev v súčasnosti zaznamenáva trend zvyšovania príjmov, nachádza sa uprostred krízy povolaní, ktorá by mohla spôsobiť, že počas nasledujúcich 40 rokov zatvorí 80 % svojich farností. Pre inštitucionálnu cirkev, ktorá je dobre vybavená finančnými prostriedkami a je zvyknutá poskytovať spoločnosti dobre platené služby, sa to ukazuje ako neprijateľná prekážka.
Pri povrchnejšom pohľade vidieť, že kontroverzné iniciatívy „synodálnej cesty“ spadajú do troch kategórií.
V prvom rade ide o akceptovanie vzťahov a životného štýlu, ktoré sú v rozpore s tradičným katolíckym učením, vrátane rozvodu a opätovného sobáša, zväzkov osôb rovnakého pohlavia a intercomúnia s inými vierovyznaniami. Ciele, ktoré spadajú do tejto kategórie sa zdajú byť zamerané na zníženie počtu žiadostí o vystúpenie z Cirkvi.
Druhou kategóriou je zmena potrebnej kvalifikácie a požadovanej spôsobilosti pre kňazskú/diakonskú vysviacku. Teda aby sa ženatí muži a ženy mohli stať kňazmi. To by priamo riešilo krízu povolaní, ktorá ohrozuje počty duchovných v Cirkvi.
Tretia skupina návrhov tlačí smerom k väčšej laickej kontrole farností a katolíckych inštitúcií všeobecne. To je ďalší spôsob, ako riešiť krízu povolaní, poskytnúť nemeckej cirkvi ľudí, ktorí budú slúžiť v inštitúciách, ktoré by síce v budúcnosti vedela financovať, ale nie personálne obsadiť.
Tvrdiť s istotou, že naliehavé demografické skutočnosti cirkvi v Nemecku predurčujú jej teologickú a cirkevno administratívnu agendu, je nad rámec tejto analýzy. Ale vzhľadom na okolnosti nie je úplne nemožné si predstaviť, že prinajmenšom tí „najpredvídavejší“ cirkevní predstavitelia Nemecka, majú, pri formulovaní synodálnych cieľov tieto demografické trendy na mysli.
