Kto sa rozhodne, že letnú dovolenku strávi v Portugalsku, mal by navštíviť aj Lisabon a zoznámiť sa s jeho pamiatkami. Ja mám k Lisabonu dosť indiferentný vzťah, pretože v roku 1755 postihlo oblasť Lisabonu obrovské zemetrasenie a ničivá vlna tsunami, ktoré zničili takmer celé staré mesto, takže ho museli Portugalci vystavali opäť od základov. Žiaľ prírodná katastrofa zničila aj mnohé nádherné pamiatky v meste, Portugalci však najznámejšie architektonické pamiatky - najmä kostoly - obnovili. Je však zrejmé, že nebyť tohto zemetrasenia, mohol byť Lisabon ešte krajším mestom. Lisabon však má aj dnes svoju nezabudnuteľnú atmosféru a kto si obľúbil portugalské Fado, bude sa môcť v lisabonských uličkách dostatočne tohto hudobného štýlu nabažiť.
Video 2 hodiny portugalského Fado 

Ja osobne však mám radšej ako Lisabon maličké mesto Guimarães, ktoré predstavuje katolícky prazáklad celého Portugalska a ktoré zohralo významnú úlohu aj pri reconquiste Portugalska. Mesto neleží pri mori, takže ho turisti veľmi nenavštevujú. Mne osobne to však celkom vyhovovalo, aspoň som tam nestretol tučných, hlučných a nudných a polointeligentných amerických turistov.

Video historické centrum mesta Guimarães 

Najsvätejšie Srdce Ježišovo je živým symbolom Portugalska

Lisabon má samozrejme napriek svojej relatívnej mladosti množstvo pamiatok, ktoré možno obdivovať. Na prelome baroka a klasicizmu tu vznikla aj Bazilika Estrela, známa aj ako Kráľovská bazilika. V blízkosti chrámu sa nachádza aj kláštor bosých karmelitánok.
 
Milovníkom a obdivovateľom katolíckej mystiky karmelitánky netreba špeciálne predstavovať bosú karmelitánku svätú Teréziu z Avily a ani jej duchovného vodcu a španielskeho mystika svätého Jána z Kríža. Svätá Terézia z Avilly zaviedla v kláštoro bosých karmelitánok veľmi prísne pravidlá. Sestry nesmeli vlastniť žiaden majetok, chodili bosé, odeté len v hrubom rúchu, spávali na slamníkoch, jedli 2x denne a nikdy nie mäso, výnimku predstavovali ryby. Sestry sa charitatívnej činnosti venovali len okrajovo, ich hlavnou náplňou bola modlitba. Samotná sv. Terézia z Avilly bola vždy najprísnejšia k sebe, v kláštore s pokorou vykonávala tie najťažšie a najšpinavšie práce, alebo obsluhovala sestry pri stole.

Spoločne so svätým Jánom z Kríža vytvorili duchovný katolícky tandem, ktorý obrodil nádherným spôsobom katolícku vieru. Diela svätej Terézie z Avily /Životopis, Cesta k dokonalosti, Rozjímania o Veľpiesni, Vnútorný hrad, Vzdychy duše k Bohu .../ by nemali chýbať v žiadnej knižnici zbožného katolíka, napriek tomu že nejde o ľahké čítanie a pre mnohých z nás bude stupeň duchovnej dokonalosti, aký dosiahla Svätá Terézia z Avily, nikdy nedosiahnuteľnou métou.

Obrázok Svätá Terezia z Avily a  sv. Jan z Kríža

Bazilika da Estrela bola prvým kostolom na svete zasväteným Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu na základe zjavení Krista svätej Margaréte Márii  Alacoque. V súvislosti so zjaveniami svätej Margaréty Márii  Alacoque a takisto s Najsvätejším Srdcom Ježišovým netreba zabúdať ani na  blahoslavenú rehoľnú sestru, grófku Mariu Annu Johannu Franzisku Theresiu Antoniu Hubertu Droste zu Vischerin /1863 - 1899/, ktorá prijala rehoľné meno Maria z Božského Srdca Ježišovho. Dodnes je známy devocionálny obraz s víziou sestry Márie od Božského Srdca, na ktorom Láska Najsvätejšieho Srdca Ježišovho osvetľuje celý svet.

Sestra Mária z Božského Srdca Ježišovho pochádzala zo známej vestfálskej aristokratickej a katolíckej zbožnej rodiny zu Vischering, táto aristokratická rodina dala katolíckej Cirkvi množstvo vynikajúcich katolíckych hodnostárov /kolínsky arcibiskup Clemens August Droste zu Vischedring,  münsterský biskup Kaspar Maximilian Droste zu Vischering kardinál Clemens August graf von Galen, ktorý v rokoch 1933 - 1945 kritizoval Hitlerov režim..../

Obraz vízie sestry Márie od Božského Srdca Ježišovho 

Blahoslavená sestra Mária od Božského Srdca Ježišovho vyrastala v dostatku na rodinnom zámku v Darfelde. Už ako dievčatko však udivovala svoje okolie živou katolíckou vierou, ktorá sa ešte viac prehĺbila počas štúdia v kláštornej škole Sacré Coeur v Riedenburgu a v meste Bregenz vo Voralbersku (západné Rakúsko, v blízkosti švajčiarskych hraníc/.

V roku 1888 vsupila do kláštora Sestier Dobrého pastiera v Münsteri. Starostlivosť a duchovnú útechu sestry kongregácie poskytovali s kresťanskou láskou a nehou najmä starým prostitútkam, z ktorých mnohé boli nakazené syfilisom a umierali na uliciach. V roku 1894 ju poslali do Lisabonu ako asistentku provinciálnej predstavenej v Lisabone Anny von Schorlemer, ktorá takisto pochádzala zo známeho aristokratického vestfálskeho rodu. V Lisabone ju vymenovali za predstavenú Kláštora Dobrého pastiera v portugalskom meste Porto, kláštor bol dislokovaný v robotníckom predmestí Paranhos, kde mnohí obyvatelia štvrte nemali ku katolíckej Cirkvi práve najlepší vzťah, pretože sympatizovali s komunistickými a anarchistickými myšlienkami. Aj v Porte sestry pomáhali najmä mladým ženám a dievčatám, rovnako ako aj chorým prostitútkam.
 
Keďže v Porte sa čoskoro rozchýrilo, že sestra Mária od Božského srdca pochádza z významného nemeckého aristokratického rodu, otvorili sa jej dvere do domov miestnych portských magnátov a priemyselníkov. Sestra Mária od Božského Srdca Ježišovho, ktorá si nikdy nezakladala na svojej šľachtickej výnimočnosti tentoraz tentoraz pragmaticky využila "svoj rodokmeň". aby získala od portugalských zbohatlíkov množstvo finančných prostriedkov, ktoré sestry použili na charitatívnu činnosť. Okrem toho v čase, keď v Portugalsku miestni slobodomurárski politici prenasledovali katolícku Cirkev napísala rodičom list, v ktorom požiadala o finančný prostriedok na vyplatenie dlžôb kláštora v Porte, pretože hrozilo, že budova kláštora podľahne exekúcii. Rodina zu Vischering vyplatila dlžoby kláštora a zvyšné financie postačili aj na rekonštrukciu kláštora.

V Porte sa blahoslavená sestra Mária od Božského Srdca Ježišovho zoznámila aj s benediktínskym opátom Ildefonsom Schoberomviem, ktorý sa stal jej duchovným vodcom a s ktorým počas celého svojho života udržiavala živú písomnú korešpodenciu. Jej vzťah s opátom Ildefonsom Schoberomviem bol pragmaticky inšpirovaný práve duchovným vzťahom medzi svätou Teréziou z Avilly a svätým Jánom z Kríža.

Blahoslavená sestra Mária od Božského srdca Ježišovho sa rozhodla s Božou pomocou postaviť v roku 1898 v Porte kláštorný kostol zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, podobný bazilike v Lisabone /bazilika Estrela/. Jej mystické zážitky a videnia, ktoré opísala poznali aj vo Vatikáne.
 
Pápež Lev XIII. si zjavenia i prácu blahoslavenej sestry Márie od Božského srdca Ježišovho nesmierne vážil a na súkromnej audiencii prijal aj jej rodičov, ktorým okrem iného povedal: "Odkážte prosím svojej dcére, že požadované zasvätenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, o ktorých tak nástojčivo hovorila sa už vykonávajú vo všetkých katedrálach a kostoloch sveta".

Rodičia stihli ešte dcéru v Porte navštíviť a oboznámiť ju s pápežovými slovami a požehnaním. Nového sviatku osláv Dňa Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sa však už blahoslavená sestra Mária od Božského Srdca Ježišovho nedožila, pretože umrela dňa 8.6.1899 počas prvých slávností vešpier k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu vo veku 35 rokov na kostnú tuberkulózu. Pán Ježiš si vzal na sklonku dňa sestru Máriu k sebe na nebesia, aby tam spolu s Ním a spolu s ďalšími vernými zosnulými mohla osláviť tento sviatok v Božej blízkosti.

Pápež Lev XIII. navrhol už v októbri 1899 začať proces blahorečenia sestry Márie. V roku 1944 otvorili jej hrob a našli jej telo neporušené. Telo sestry Márie sa nachádza od roku 1944 v relikviári chrámu v portugalskom Ermesinde. Dňa 1. novembra 1975 pápež Pavol VI. sestru Máriu od Božského Srdca Ježišovho v Ríme blahorečil a jej kongregácia s podporou Konferencie biskupov Portugalska už iniciovala kanonické kroky potrebné ku jej svätorečenie. V Nemeckej asociácii pre mariológiu blahoslavenú sestru Máriu od Božského Srdca Ježišovho považujú za "priekopníčku Fatimského posolstva".
 
Bazilika Estrela a jej dominanty

Tento obrovský kostol, so svojou majestátnou kupolou stojí na vrchole kopca v západnej časti mesta a je jednou z dominánt oblasti Lapa (Paróquia de Nossa Senhora da Lapa à Estrela alebo jednoducho Paróquia da Lapa). Bazilika Estrela je od roku 1907 zaradená do zoznamu kultúrnych a národných pamiatok nielen Portugalska, ale dnes aj UNESCO.  Na výstavbe baziliky participovali najznámejší portugalskí architekti zo skupiny Marfa, ktorá má za sebou architektonické projekty viacerých neskorobarokových a ranoklasicistických stavieb v Portugalsku.

Chrám nechala postaviť portugalská kráľovná Maria I. z vládnucej dynastie Braganza, ktorá túžila po mužskom potomkovi. Keď sa jej narodil chlapec, začali v Lisabone stavať baziliku v roku 1779. Syn kráľovnej Márie I. sa však vysvätenia chrámu nedožil, zomrel v roku 1790, niekoľko mesiacov pred vysviackou chrámu. Je pochovaný spoločne so svojou matkou v bazilike Estrela.

Chrám je nesmierne majestátny, fasádu lemujú dve dvojveže a v strede zdobia reliéf predstavujúci Najsvätejšie Srdce Ježišovo so sochami znázorňujúicimi Vieru, Oddanosť, Vďačnosť a Slobodu. Tvorcom sôch je známy portugalský sochár Joaquim Machado de Castro, niektoré sochy mu pomáhali vytvárať aj jeho nadaní žiaci.
Priestranný interiér baziliky je nádherne zdobený ornamentami zo sivého, ružového a žltého mramoru. Interiér baziliky majestátne osvetľuje svetlo z otvorov na kupole, ktoré vzbudzuje úctu a núti návštevníka uvažovať o Božej Velebnosti. V interiéri chrámu sa nachádza aj niekoľko obrazov známeho talianskeho maliara Pompea Batoniho.

Video basilica Estrela

Keďže Pompea Batoniho /1708 - 1787/, najmä jeho maliarske počiatky môžeme zaradiť k neskorému baroku, venoval som určitú pozornosť aj jeho tvorbe a vo svojom archíve mám nejaké informácie aj o ňom. Batoni pochádzal z bohatej rodiny zlatníka Paolina Batoniho v Lecce, v roku 1727 odišiel do Ríma, kde začal študovať u portrétistov Masucciho, Concu a Ferdinandiho.

Keď Pán Boh niečo činí, dobre to činí. Batoni vo svojich pamätiach uviedol, že prvú zákazku získal vďaka búrke v roku 1732. Práve kreslil na Kapitole, kde sa ukryl pred búrkou pod Plazzo dei Conservatori. Tu sa však ukryl aj gróf Forte Gabrielli di Gubbio, ktorý bol známym mecenášom umenia a ktorého počas prechádzky takisto prekvapila búrka. Gróf di Gubbio s úsmevom požiadal mladého a neznámeho maliara Batoniho, či by mu neukázal čo nakreslil a s ohromením si uvedomil, že čistota jeho obrazov a vyspelosť jeho maliarskej techniky je ohromujúca. Následne poskytol Batonimu audienciu a požiadal ho, či by mu neukázal aj jeho skutočné diela a nielen skice.
 
Výsledkom bolo, že okamžite kúpil jednu z Batoniho prvotín /Batoniho Madonna na tróne s dieťaťom/. Požiadal však Batoniho, či by na obraz nedokreslil ešte jeho štyroch blahoslavených predkov z rodiny Gabrielliovcov. Obraz z blahoslavenými a svätými z rodiny Gabrielliovcov bol dlhšiu dobu vystavený v rodinnej kaplnke na Celiu, dnes je uložený v  Gallerie dell'Accademia v Benátkach. Ďaľší Batoniho obraz "Extáza svätej Kataríny zo Sieny" je jedným z najznámejších diel neskorého talianskeho baroka a ďalšie jeho majstrovské dielo "Pád Šimona kúzelníka" bol určený pre vatikánsku baziliku Sv. Petra. Len kvôli zákulisným ťahaniciam sa tento obraz nakoniec do baziliky sv. Petra nedostal.

Batoniho prvotina Madonna s dieťaťom a štyria svätci z rodini Gabrielli di Gubio

Batoniho hviezda začala stúpať po odchode jeho veľkého rivala, neoklasicistického maliara Antona Raphaela Mengsa do Španielska (Mengs nepatrí k mojim obľúbeným maliarom, pochádzal z luteránskej nemeckej rodiny z Ústí nad Labem, konvertoval však v dospelosti ku katolicizmu, čo kvitujem a preto som si ho aj obľúbil. Námetovo čerpal najmä z gréckej a rímskej mytológie, čo mi je ľahostajné, jeho Nanebovstúpenie Krista, ktoré sa dnes nachádza v Hofkirche der Heiligste Trinität v Drážďanoch je však naozaj nádherným obrazom/

Batoni potom dlhšie obdobie pracoval ako portrétista, maľoval portréty významných osobností po celej Európe a je považovaný za vzor, ktorý ovplyvnil tvorbu britských portrétistov 18.storočia.

Ale aby som sa vrátil k bazilike Estrela. Joaquim Machado de Castro študoval u jezuitov v Coimbre, učil sa u známych portugalských sochárov Nicolaa Pinta, José de Almeidu a takisto bol členom portugalskej Mafry - zoskupenia neskorobarokových a ranoklasicistických portugalských umelcov, architektov a sochárov. Jeho svetské diela (sochy, fontány, náhrobné stély, pamätníky/ sa nachádzajú po celom Portugalsku i v Brazílii. Bol prvým autorom, ktorý napísal súborné dielo o portugalskom sochárstve a jeho návrhy sa akceptovali aj pri výstavbe Lisabonu po zemetrasení a tsunami. Stal sa členom prestížneho Kristovho rádu, pri zrode ktorého stáli v 14.storočí portugálski Templári, ktorí prežili prenasledovanie a likvidáciu Templárskeho rádu vo Francúzsku a Európe.

V chráme v Estrele sa  nachádza aj monumentálny Betlehem, ktorý sochár Joaquim Machado de Castro vytvoril. Tento veľkolepý Betlehem má okolo 500 figúriek. Portugalci a Španieli majú veľmi zaujímavý zvyk v súvislosti s Betlehemom. Keď sa v kostole postaví pred Vianocami Betlehem, v niektorých kostoloch ku dverám postavia karavánu Troch kráľov. Od 24. decembra do 6. januára presúvajú karavánu v kostole tak, aby sa objavila pri Betleheme s malým Ježiškom dňa 6. januára. V ten deň aj dostanú španielske a portugalské deti vianočné darčeky.
 
Pre mňa je priam sadistická predstava, že by som podľa španielskeho či portugalského vzoru ako dieťa dostal vianočné darčeky 6. januára a hneď 7. januára /ak pripadne tento deň na pracovný deň v týždni/ by som musel ísť do školy. U nás v rodine sa v rámci ekumenizmu oslavujú aj katolícke a aj pravoslávne Vianoce, oslavujeme ich spoločne s dcérou, pretože chceme mať nielen 2x kapra, šalát, koledy, ale najmä 2x vianočné darčeky. Manželka a dvaja synovia sa tohto nášho vianočného ekumenického ošiaľu nezúčastňujú a dívajú sa na nás, ako keby sme boli z inej planéty.
  
Na záver by som ešte rád podčiarkol, že bazilika da Estrela je prvým kostolom v histórii zasvätenému Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu na základe zjavení Krista Krista svätej Margaréte Márii z Alacoque a neskôr doplnených zjaveniami Blahoslavenej Márie Droste zu Vischering od Božskeho  Božského Srdca Ježišovho. Určite stojí za návštevu.

Súvisiace články:

Nech žije veda! Dante vivo! „Mladí sú štúdiom Božskej komédie nútení oceňovať dielo, ktoré očierňuje židovský národ.“
Nech žije veda! Dante vivo! „Mladí sú štúdiom Božskej komédie nútení oceňovať dielo, ktoré očierňuje židovský národ.“ 25. 03. 2012
O pobožnosti Svätej hodiny a Bratstve Svätej hodiny
O pobožnosti Svätej hodiny a Bratstve Svätej hodiny 18. 08. 2022
Ako konať Pobožnosť Svätej hodiny a pomôcť dušiam v Očistci
Ako konať Pobožnosť Svätej hodiny a pomôcť dušiam v Očistci 22. 08. 2022