Svätý Felix z Valois, pôvodným menom Hugo z Vermandois, bol francúzsky šľachtic, podľa niektorých historikov v mladosti pravdepodobne aj účastník bojov vo Svätej zemi. Krátko po možnom návrate zo Svätej zeme sa stal pustovníkom, kňazom a spoločne zo svätým Jánom z Mathy aj spoluzakladateľom rádu Trinitárov. Keďže svätý Ján z Mathy má svoj sviatok 8. februára, mám v úmysle článok o tomto svätcovi napísať vo februári a dnes sa budem venovať svätému Felixovi z Valois.

Bojoval sv. Felix z Valois aj vo Svätej Zemi?

Sv. Felix z Valois (1127 - 1212) bol synom Rudolfa z Vermandois, pochádzal teda z kráľovského rodu Kapetovcov a bol pravnukom francúzskeho panovníka Henricha I. (1031 - 1060). Patril k predstaviteľom tej najvyššej francúzskej aristokracie a ako prvorodený syn prebral grófsky titul, no po tom, ako sa v zrelom veku rozhodol stať kňazom a pustovníkom, presunul následnícke práva na svojho mladšieho brata a utiahol sa do samoty. (Obraz sv. Felixa)

Traduje sa, že už vo svojom rannom veku prejavoval mimoriadne sociálne cítenie. Odopieral si stravu, ktorú potajme daroval žobrákom, dával im peniaze, a takisto dával žobrákom a chudobným časti svojho odevu. Podporoval cirkevné ustanovizne, financoval vznik chudobincov, rozdával almužnu a prijal aj rozhodnutie bojovať vo Svätej zemi.

Časť francúzskych historikov spochybňuje informáciu, že sa zúčastnil bojov vo Svätej Zemi. Tvrdia síce, že vo Svätej Zemi mohol byť, bojových výprav sa však s vysokou pravdepodobnosťou nezúčastňoval, pretože ináč by sa zachovali nejaké historické pramene, ktoré by o jeho bojovej účasti hovorili.

Oponenti, ktorí sú presvedčení, že svätý Felix z Valois v kresťanských jednotkách vo Svätej zemi bojoval, argumentujú nasledovne: Drvivá väčšina šľachticov, ktorí zavítali do Svätej Zeme, sa počas svojho pobytu zapojila do bojov proti Saracénom. Obchodníci a remeselníci samozrejme nebojovali, no svätý Felix z Valois nebol obchodníkom a už v detstve dokázal, že pozemské bohatstvo ho neláka.

Samozrejme svätý Felix z Valois nebol ani remeselníkom, pretože bol príslušníkom tej najvyššej francúzskej aristokracie. Nebol ani kňazom, kňazské svätenie získal až vo vyššom veku. Takže do Svätej zeme zavítal ako šľachtic a rytier. Zdravý šľachtic a rytier, ktorý by vo Svätej zemi nebojoval, by bol takou raritou a hanbou rytierskeho a šľachtického stavu, že by o tom určite existovali historické záznamy. Nič také sa však nezachovalo.

Keďže bojového nasadenia vo Svätej zemi sa každoročne zúčastnili tisíce rytierov z celej Európy, nebolo možné zaznamenať informácie o všetkých rytieroch a ich bojoch. Zaznamenávali sa len informácie o hrdinských skutkoch v bojoch, ktoré prevyšovali bežný priemer. Ak sa svätý Felix z Valois zúčastnil počas svojho pobytu vo Svätej zemi len menších šarvátok, ktoré mali len lokálny charakter, tieto akcie v mnohých prípadoch ani nemuseli byť zaznamenané. (Výjav z križiackych vojen)

Reconquista a moslimská hrozba

Počas bojov kresťanov voči moslimom na Pyrenejskom polostrove či vo Svätej zemi sa veľa krát stalo, že sa kresťania dostali do moslimského zajatia. Ich osud v moslimskom zajatí bol hrôzostrašný, existovala však možnosť sa z moslimského zajatia vykúpiť. Pokiaľ šľachtici sa mohli vykúpiť, pretože disponovali veľkým finančným obnosom, bežní obyvatelia zajatí pri nájazdoch, takúto možnosť nemali a v moslimskom zajatí aj ako otroci umierali. Vykupovanie kresťanov z moslimského zajatia bola preto nesmierne záslužná činnosť.

Dnes sa zdá, že sa Francúzsko a najmä Španielsko opäť dostáva do tieňa polmesiaca. Reconquista, ktorú viedli Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky sa tak evidentne neskončila a trvá aj ďalej. Arabi žijúci v Španielsku majú vysokú natalitu a postupne ich pribúda, odmietajú LGBT agendu a ťažia najmä z toho, že katolíci vo Francúzsku a Španielsku už tvoria menšinu a ich možnosť ovplyvňovať verejný život v krajine sa neustále znižuje.

Sekularizovaní Francúzi a Španieli majú silné ľavicové, liberálne a protikatolícke cítenie a moslimské obyvateľstvo ako hrozbu vedome (alebo z neskúsenosti) nevnímajú. Podľa pravicových kritikov si však liberáli a ľavičiari neuvedomujú skutočnosť, že čas hrá proti nim a nie je ďaleko doba, keď sa moslimovia vo Francúzsku a Španielsku opäť dostanú do politického popredia, získajú politickú moc a „kafirom“ pravdepodobne pripravia drsné a studené prebudenie.

Pre tých, ktorí by nevedeli, čo pojem kafir znamená: „Kafir nie je len niekto, kto nesúhlasí s islamom. Kafir je zlá odporná bytosť, ktorá je tou najnižšou formou života. Kafira možno zosmiešňovať, oklamať, nenávidieť, mučiť a aj ďalšie horšie veci.“ Zaujímavé informácie o kafiroch zverejnila česká wikipédia, kde citujú z kníh amerického odborníka Dr. Billa Warnera, tieto knihy sú online zatiaľ na českej wikipedii aj verejne dostupné, čo sa však môže rýchlo zmeniť. Stačí, keď nejaká liberálna skupina, „plná tolerancie a demokracie“, označí tieto tvrdenia na českej wikipédii za netolerantné a xenofóbne, a bude požadovať v rámci slobody slova ich odstránenie.

Svätý Felix z Valois a svätý Ján z Mathy zakladajú Trinitárov

Po návrate zo Svätej zeme sa teda svätý Felix z Valois utiahol do samoty a vzdal sa nástupníckych práv prvorodeného. V hlbokých lesoch na území biskupstva Meaux sa k nemu v roku 1190 pripojil mladý kňaz, sv. Ján z Mathy. Spolu sa modlili, viedli duchovné rozhovory na rôzne témy a žili v bratskej svornosti.

Obaja svätci v čase, keď diskutovali v lesoch biskupstva Meaux, zažili mystický zážitok. K potoku v blízkosti ich pustovne prišiel veľký jeleň, ktorý mal medzi svojimi parohmi modro-červený kríž. Sv. Ján z Mathy uviedol, že pred niekoľkými rokmi aj sám uvidel jeleňa s rovnakým krížom v paroží. Obaja svätci pochopili, že jeleň s Krížom medzi parohmi je symbolom, poslaným od Boha, a že Boh im dal pokyn, aby založili rád, ktorý by pomáhal kresťanom v moslimskom zajatí.

Kríž Trinitárov má zaujímavú podobu. Je dvojfarebný, kolmé brvno červené a rovnobežné brvno má modré. Podľa trinitárskej tradície modré brvno symbolizuje nebo a červené brvno symbolizuje Božiu lásku, ktorá preniká zhora z Neba na Zem, aby sa rozliala na ľudstvo. (Kríž rádu Trinitárov)

V roku 1198 odišli obaja svätci do Ríma aj s konceptom predstáv o novom mníšskom ráde. Tento koncept predložili pápežovi Inocentovi III. Ten podobne ako obaja svätci videl významný potenciál a význam budúceho rádu, a samozrejme odobril myšlienku vykupovania kresťanov z moslimského zajatia. Rád trinitárov sa riadil augustiniánskou regulou a súčasťou regule bola aj klauzula, že členovia rádu sa mali v prípade potreby stať aj rukojemníkmi v moslimských rukách namiesto vykúpených, ktorí odišli domov s cieľom získať peniaze, aby mohli trinitárskych mníchov-rukojemníkov vykúpiť.

Moslimovia zajatých trinitárov samozrejme prepustili zo zajatia až vtedy, keď bolo výkupné zaplatené. Počas väznenia však bratov trinitárov nesmierne týrali, trinitári museli vykonávať tie najťažšie a najodpornejšie práce, a mnohí z trinitárov prijali v moslimskom zajatí aj mučenícku smrť, pretože nielenže poskytovali katolícku duchovnú útechu a sviatosti ostatným zajatcom, ale snažili sa christianizovať aj moslimské obyvateľstvo.

Po schválení rádu Trinitárov v roku 1198 francúzsky panovník Filip II. August prisľúbil členom rádu všemocnú pomoc. Pozemok pre stavbu prvého kláštora v Cerfroid poskytol rádu gróf Gauthier z Chatillonu, sám učastník križiackych vojen vo Svätej zemi, ktorý sa takisto dostal do saracénskeho zajatia, odkiaľ sa vykúpil za značný finančný obnos. Na vlastnej koži poznal peklo saracénskeho zajatia, a preto poskytoval členom rádu vo Francúzsku vysoké finančné obnosy pre činnosť rádu.

Prvým predstaveným rádu Trinitárov sa stál svätý Ján z Mathy. Francúzsky svätec mal veľký duchovný vplyv na francúzskeho panovníka Filipa II. Augusta, bol jeho spovedníkom, duchovným vodcom a osobným kaplánom. Čoskoro ho však povinnosti zaviedli aj do Talianska a Španielska, kde takisto vznikali prvé domy a kláštory Trinitárov, ktorí vykupovali kresťanov z moslimského zajatia v Maroku. Okrem kláštora v Cerfroid sa dôležitým centrom francúzskych Trinitárov stal kostol sv. Mathurina, pri kostole čoskoro vznikol kláštor trinitárskych mníchov. Preto sa vo Francúzsku trinitári často označujú aj ako mathurini. (Obraz Juana Carreňa de Mirandu: Sv. Ján z Mathy slúži svoju prvú Svätú omšu)

Po vzniku rádu a odchode sv. Jána z Mathy ostal Svätý Felix z Valois až do konca života vo Francúzsku. Bol predstaveným kláštora v Cerfroid, participoval na riadení francúzskej provincie rádu, a všetky svoje sily vložil do edukačného procesu novicov rádu. Až do konca života vychoval niekoľko desiatok motivovaných a vynikajúcich francúzskych trinitárov, ktorí šírili slávu rádu v celom kresťanskom svete svojou pokorou, sebaobetovaním a odvahou. Okrem toho nezanedbával ani potreby domáceho francúzskeho obyvateľstva. Trinitári sa starali o tých najbezbrannejších a pokiaľ sv. Felix z Valois vládal, aj sám poskytoval duchovnú útechu umierajúcim a biednym.

Podľa historikov rádu v posledných rokoch svojho života sv. Felix z Valois mal pre svoju veľkú oddanosť k Bohu a priam detinskú úctu k Panne Márii mnoho blažených videní. Niekoľko týždňov pred smrťou mal videnie o svojej smrti, pričom dostal z nebies aj uistenie, že má určené miesto v raji. Svätý Felix z Valois zaplesal nevýslovnou radosťou a posledné dni svojho života strávil v radostnej modlitbe, odmietajúc stravu. Pil len vodu a jediným pokrmom mu bola každodenne Eucharistia.

Trinitári sa postupne rozšírili do všetkých krajín Európy. V čase najväčšej slávy mali 800 kláštorov a niekoľko desaťtisíc členov. Kláštor a kostol Trinitárov máme aj v Bratislave, pretože po bitke pri Moháči, v roku 1526, Turci obsadili Maďarsko a do moslimského zajatia sa dostali desaťtisíce obyvateľov Slovenska. Slovensko sa stalo  pohraničným územím sužovaným moslimskými nájazdmi. Bratislavskí trinitári vykupovali z moslimského zajatia obyvateľov Uhorska až približne do roku 1720. (Kostol sv. Jána z Mathy v Bratislave