Pápež František nedávno volal po „Cirkvi otvorenej pre každého“. (1) To nie je nič nové. Cirkev bola vždy otvorená pre každého – vrátane hriešnikov. Cirkev vždy uznávala, že je „Cirkvou hriešnikov“. Ale keď František žiada „otvorenosť pre každého“, zdá sa, že má na mysli niečo iné. Keď katolíci hovoria o „Cirkvi hriešnikov“, zvyčajne tým rozumejú kajúcich hriešnikov: ľudí, ktorí ľutujú svoje hriechy a zo všetkých síl sa snažia viac nehrešiť. Zdá sa však, že František a iní woke/progresívni katolíci majú na mysli skôr hriešnikov hrdých na svoj životný štýl, ktorí na ňom nevidia nič hriešne.

Dvaja svetoznámi katolíci tohoto typu, ktorí mi okamžite prídu na myseľ, sú Joe Biden a Nancy Pelosi. Vyzerá to, že obaja sú hrdí na svoj pro-potratový postoj a obaja svoj horlivý boj za potraty medzi časom ešte zintenzívnili. A obaja sa môžu odvolať na ústretové gestá pápeža Františka, ktoré naznačujú, že ich považuje za solídnych katolíkov.

František ocenil a vyzdvihol aj ďalších prominentných zástancov potratov vrátane Emmy Bonino, „notoricky známej talianskej potratárky“ (2) . Hoci Bonino nielen potraty propagovala, ale tiež osobne vykonala množstvo potratov, František o nej hovoril ako o jednej zo „zabudnutých velikánov Talianska“.

V svojom nedávno zverejnenom texte v magazíne Front Page novinár Joseph Hippolito tvrdí (3), že František sa rozhodol opustiť historické nepriateľstvo katolicizmu k potratom vo všetkom, okrem názvu... Hippolito tvrdí, že potraty sú pre Františka do značnej miery „irelevantné“.

Uvádzam to preto, lebo mnohí katolíci – možno väčšina – majú na Františka iný názor. Kvôli niektorým výrokom o potratároch, kde ich označil za „nájomných vrahov“, sa domnievajú, že je proti potratom radikálne vyhranený. Veď on je predsa pápež; a tak sa domnievajú, že je automaticky proti potratom, zväzkom osôb rovnakého pohlavia, LGBT agende a je automaticky za učenie Cirkvi o čistote, manželstve, antikoncepcii atď.

Ale nie je to tak a najlepším dôkazom je zoznam ľudí, ktorých vymenoval do dôležitých pozícií. Často sa hovorí, že „personál je politika“. Inými slovami, politiku nejakého lídra možno najlepšie posúdiť nie podľa toho, čo hovorí, ale podľa toho, koho si najíma. Ak by napríklad prezident vymenoval za ministra obrany a do zboru náčelníkov štábov samých pacifistov, mohli by sme bezpečne tvrdiť, že prezident je tiež pacifista. A dalo by sa predpokladať, že by pravdepodobne presadzoval politiku appeasementu.

Pozrime sa na niektoré z Františkových dôležitých personálnych rozhodnutí. Hippolito tvrdí, že najjasnejší dôkaz Františkovho malého záujmu o potraty je kardinál Vincenzo Paglia (4) , predseda Pápežskej akadémie pre život. Počas nedávneho televízneho rozhovoru Paglia povedal, že cirkev nemá záujem postaviť sa proti talianskemu zákonu 194, ktorý legalizuje potraty už v prvom trimestri. Paglia povedal, že ten zákon predstavuje „pilier nášho spoločenského života“.

Takže šéf Pápežskej akadémie pre život, ktorú, ako zdôrazňuje Hippolito, založil Ján Pavol II. "s hlavným cieľom bojovať proti potratom“ si myslí, „že taliansky zákon povoľujúci potraty je pilier nášho spoločenského života “.

Poznal František Pagliove názory predtým, ako ho vymenoval do funkcie? No, samozrejme. Paglia bol všeobecne známy tým, že nechal na stene svojej katedrály urobiť homoerotickú nástennu maľbu o veľkosti reklamného pútača, pričom na obraze sa objavuje aj samotný Paglia – nahý, objímajúci iného muža a obklopený prepletenými telami oboch pohlaví. Človek nemusí byť veľmi bystrý, aby sa dovtípil, že Paglia asi nebude zrovna rozhodný zástanca cirkevného postoja k potratom či homosexuálnym zväzkom.

František hovorí, že chce Cirkev, ktorá je „otvorená každému“, ale najvyššie a najvplyvnejšie posty v Cirkvi nie sú otvorené pre každého. Stále viac sa zdá, že sú otvorené hlavne prelátom, ktorí sympatizujú s ideológiou LGBT. To neznamená, že preláti priateľskí k LGBT sú automaticky sami zapojení do homosexuálnych aktivít, ale znamená to, že výrazne podporujú agendu LGBT. Ako príklad môžeme spomenúť niektorých najvýznamnejších prelátov priateľských k LGBT v USA, ktorých František povýšil do vysokých funkcií.

Nedávno František povýšil biskupa zo San Diega Roberta Mc Elroya do hodnosti kardinála (5). Mc Elroy bol jediným Severoameričanom medzi 21 prelátmi, ktorých František počas konzistória 27. augusta v Ríme urobil kardinálmi. Za normálnych okolností by úrad zverený McElroyovi dostal vyššie postavený biskup vo väčšej diecéze. V tomto prípade by to bol arcibiskup Salvatore Cordileone zo San Francisca. František však Cordileonea vynechal – s najväčšou pravdepodobnosťou ako trest za to, že Cordileone zakázal Nancy Pelosi, pre jej razantný propotratový postoj, prijímať sväté prijímanie.

Mc Elroy, tak ako František, ale nemá problém s tým, že propotratoví politici sväté prijímanie prijímajú. František menovaním na kardinála tomuto postoju prikývol. Ďalším plusom pre Mc Elroya je jeho silná podpora LGBT komunity.

Spolu so svojím pomocným biskupom Johnom Dolanom Mc Elroy celebroval omšu za „rodiny z LGBT komunity“. Po svätom prijímaní bolo dovolené prehovoriť z kazateľnice aj „Nicole“ Murray-Ramirez, celonárodne známemu aktivistovi a tzv. drag queen (mužovi, čo sa prezlieka za ženu). Potom Murray-Ramirez odovzdal Mc Elroyovi a Dolanovi humanitárne ocenenie v mene medzinárodnej organizácie drag queen. Zaujímavo s tým súvisí aj fakt, že po LGBT masáži cirkvi v San Diegu a krátko po tom, ako sa Mc Elroy stal kardinálom, František povýšil jeho pomocného biskupa Dolana za nového biskupa Phoenixu – jednej z najväčších a najrýchlejšie rastúcich diecéz. v Amerike.

Preláti známi podporou hnutia LGBT pomerne pravidelne obsadzujú stolce v najvplyvnejších diecézach v krajine: Blaise Cupich sa stal kardinálom/arcibiskupom Chicaga, biskup Joseph Tobin bol vymenovaný za arcibiskupa Newarku (teraz je kardinálom). A Wilton Gregory, priateľský k LGBT, dostal arcidiecézu Washington, D.C (6). Mimochodom, arcidiecéza vo Washingtone, D.C., sa zdá byť vyhradená výlučne pre biskupov priateľských k LGBT. Najprv bol notoricky známy Theodore McCarrick, potom Donald Wuerl a teraz Wilton Gregory (povráva sa, že sa uvažovalo aj o Josephovi Tobinovi).

Biskupi s príslušnými LGBT odporúčaniami sú často využívaní aj pri dôležitých medzinárodných stretnutiach. Napríklad v roku 2019 bol Blaise Cupich poverený vedením vatikánskeho summitu o klerikálnom sexuálnom zneužívaní, a to aj napriek tomu, že sám Cupich bol obvinený zo zakrývania prípadov kňazského zneužívania (7).

Ale takéto veci nie sú prekážkou kariérneho postupu za Františkovej vlády. Napriek všetkému, čo sa o kardinálovi Mc Carrickovi vedelo, František po tom, ako sa stal pápežom, zrušil všetky reštrikcie voči Mc Carrickovi a poslal ho do Číny, Iránu a iných miest ako akéhosi potulného vatikánskeho veľvyslanca. Okrem toho je František nepochybne informovaný, že aj biskup Mc Elroy bol obvinený zo zakrývania prípadov kňazského sexuálneho zneužívania – vrátane znásilnenia mladej ženy. A Mc Elroy tiež zatajil vedomosti, ktoré mal Mc Carrickovom prípade (8) . Keď už hovoríme o Mc Carrickovi, treba tu spomenúť biskupa Kevina Farrella, ktorý s Mc Carrickom vo Washingtone zdieľal šesť rokov byt. V roku 2016 František poveril tohoto LGBT priateľského preláta vedením Dikastéria pre laikov, rodinu a život. V roku 2018 bol Farrell vymenovaný za predsedu World Meeting of Families Conference v Dubline a ako hlavného rečníka okamžite pozval LGBT aktivistu Fr. Jamesa Martina. Naposledy bol Farrell menovaný za camerlenga-komorníka pápeža Františkaa – čo je pozícia, ktorá mu dáva dočasnú vládu nad Vatikánom, ak by František zomrel alebo rezignoval, a tiež mu dáva značný vplyv na kardinálov pri výbere budúceho pápeža.

Ďalší pápež? Je unáhlené predpokladať, že bude mať silné sympatie k LGBT agende? V tomto bode sa zdá unáhlené predpokladať opak. Jedným z posledných menovaní Františka je portugalský kardinál Jose Tolentino de Mendonca. Mendonca bol vymenovaný za prefekta Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie. Life Site News (9) naznačuje „že de Mendoncov raketový vzostup je spôsobený jeho súladom s Františkovou ideológiou, najmä pokiaľ ide o záležitosti LGBT“. De Mendonca okrem iného napísal úvod k portugalskému prekladu knihy radikálnej španielskej mníšky Teresy Forcadesovej, ktorá sa zasadzuje za legalizáciu potratov a uznanie „manželstva“ osôb rovnakého pohlavia.

V rozhovore z roku 2016 Mendonca v súlade s Františkom povedal, že Cirkev musí byť „miestom prijatia a milosrdenstva“. A konkrétne spomína „homosexuálne osoby“ a „znovu zosobášené“. Ale ako je to s nenarodenými? Majú byť tiež vítaní? A ak áno, prečo Mendonca chváli radikálnu mníšku, ktorá vedie kampaň za legalizáciu potratov?

František hovorí, že chce, aby bola Cirkev otvorená pre každého, ale jeho menovania ukazujú niečo iné. Nepochádzajú zo širokého spektra jednotlivcov, ktorí reprezentujú názory väčšiny praktizujúcich katolíkov. Skôr sa zdá, že predstavujú okrajové prvky v Cirkvi.

Koľko obyčajných katolíkov by chcelo, aby v ich obývačke visela kópia výtlačok nástennej maľby nahého kardinála Pagliu? Koľkí by chceli oslavovať prominentnú potratárku ako jednu z „veľkých“ osobností krajiny? Koľkí by chceli, aby im počas omše kázal celonárodne známy transvestita?

František možno chce, aby sa v Cirkvi každý cítil vítaný, ale zdá sa, že si nevšíma skutočnosť, že veľa katolíkov sa cíti veľmi nepríjemne v Cirkvi, ktorú formuje svojou personálnou politikou. Katolícka cirkev má byť „Cirkev všeobecná“, ale zdá sa, že František má v úmysle premeniť ju na klub priateľov LGBT.

V 60. a 70. rokoch 20. storočia cirkevná avantgarda experimentovala s omšami na kuchynskom stole, balónikovými omšami, klaunskými omšami a rôznymi teologickými inováciami v nádeji, že prinesú do cirkvi viac duší. V rokoch 1970 až 2021 (10) však počet kňazov v USA klesol na polovicu. Nedeľná účasť na omšiach klesla z 54,9 percenta na 17,3 percenta; a krsty detí z milióna na 400 tisíc. František je pápežom už 10 rokov a neexistuje ani ten najmenší dôkaz, že jeho pokus oživiť otvorenosť v štýle šesťdesiatych rokov prispel k zastaveniu úpadku. Možno že dvere Cirkvi sú otvorené dokorán, ale alarmujúci počet katolíkov sa z nej rozhodol odísť.

1 https://www.lifesitenews.com/news/pope-says-god-expects-the-church-to-be-synodal-and-open-to-
everyone/?utm_source=top_news&utm_campaign=usa
2 https://www.lifesitenews.com/news/pope-francis-once-again-praises-notorious-abortionist-emma-bonino-i-
have-great-respect-for-her/
3 https://www.frontpagemag.com/mother-earth-pregnant-mothers/
4 https://www.frontpagemag.com/mother-earth-pregnant-mothers/

5 https://www.churchmilitant.com/news/article/mcelroys-scandalous-promotion-shocks-abuse-victims

6 https://www.crisismagazine.com/2019/pope-francis-strange-bedfellows

7 https://onepeterfive.com/explosive-dossier-cardinal-cupich-under-investigation/
8 https://www.churchmilitant.com/news/article/mcelroys-scandalous-promotion-shocks-abuse-victims
9 https://www.lifesitenews.com/news/pope-francis-appoints-pro-lgbt-cardinal-as-head-of-culture-and-
education-in-roman-curia/
10 https://www.thecatholicthing.org/2022/10/02/a-tale-of-two-crises/

Súvisiace články:

Mons. ThDr. Jozef Tiso - Slovenský katolícky kňaz a prezident - Vzťah k Vatikánu. (Časť 5).
Mons. ThDr. Jozef Tiso - Slovenský katolícky kňaz a prezident - Vzťah k Vatikánu. (Časť 5). 06. 06. 2023
Pápež Pius XII. a znamenia krízy - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 2).
Pápež Pius XII. a znamenia krízy - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 2). 27. 09. 2022
Rozprávky o pápežskej neomylnosti
Rozprávky o pápežskej neomylnosti 29. 11. 2022
Omyly neokatolicizmu
Omyly neokatolicizmu 30. 10. 2023
Je Vatikán skutočne proti „extrémom“ na Synodálnej ceste? Metóda zahmlievania v referovaní o synodálnom procese
Je Vatikán skutočne proti „extrémom“ na Synodálnej ceste? Metóda zahmlievania v referovaní o synodálnom procese 30. 09. 2022
Konferencia vo Fulde a moderátori koncilu - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 14).
Konferencia vo Fulde a moderátori koncilu - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 14). 24. 08. 2023
Pápež Pavol VI. a potvrdenie progresívneho smeru - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 13).
Pápež Pavol VI. a potvrdenie progresívneho smeru - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 13). 08. 08. 2023
Progresivisti spochybňujú Petrov primát - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 16).
Progresivisti spochybňujú Petrov primát - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 16). 04. 10. 2023
Nové vedenie koncilu a smrť pápeža Jána XXIII. - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 12).
Nové vedenie koncilu a smrť pápeža Jána XXIII. - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 12). 26. 07. 2023
Pápež Ján XXIII. a jeho dve tváre - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 5).
Pápež Ján XXIII. a jeho dve tváre - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 5). 21. 12. 2022

Z archívu:

Existuje existencia?

z dňa 16. január 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Mimo Cirkvi niet spásy

z dňa 01. január 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Ako sa dostať do pekla

z dňa 18. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Milosť

z dňa 16. január 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­