Balkánsky polostrov je tak posiaty pamätníkmi zašlých čias, že aj v odľahlejších a z historického hľadiska menej významných lokalitách, môžu návštevníci nájsť architektonické a historické poklady, s akými sa na severe Európy stretávame v takom počte a hustote len zriedka. Hanlivé používanie slova "balkánsky" často ignoruje fakt, že kolíska európskej a aj kresťanskej civilizácie, sa pred stáročiami nachádzala práve na týchto miestach, ktoré dnes tvoria z pohľadu multikultúrneho kozmopolitizmu perifériu sveta. Jedným z pamätníkov zašlej slávy rannostredovekého kresťanstva, je aj bulharský Nessebar, ktorý v sebe ukrýva pozostatky viac ako 40 starodávnych chrámov a kostolov.
Dovolenkovú sezónu sme s manželkou, po Rožňave a Prahe, zakončili týždňovým pobytom vo Svetom Vlase, v blízkosti bulharského kultúrneho a historického centra Nessebar. Manželka ma počas tohtoročnej dovolenky v Nessebare čiastočne sklamala, pretože povedala, že Praha i Nessebar sú krajšie ako Rožňava a majú aj viac kultúrnych pamiatok. Moje argumenty, že každý rožňavský chrám je ako 500 eurová bankovka a pražské chrámy a chrámy v Nessebare sú ako 10 eurové bankovky nielenže odmietla akceptovať, ale sa na nich aj skvele zabávala.
Mesto Nessebar sa nachádza na severnej strane Burgaského zálivu. Vzniklo na mieste starovekej tráckej osady (Národ Trákov žil v staroveku na území Bulharska) a neskôr oblasť obsadili Gréci a Byzantínci. Staré centrum Nessebaru je pamiatkovou zónou UNESCO, má jedinečnú architektúru i polohu. Mesto sa až do roku 1934 nazývalo po grécky Mesembria (Μεσημβρία) a leží v blízkosti Slnečného pobrežia, v turisticky veľmi atraktívnej zóne Bulharska. Počas tureckej nadvlády sa označovalo Misivri.
Nessebar zohral významnú úlohu už v čase rozmachu gréckej antickej civilizácie. Bolo prosperujúcim mestským štátom s množstvom diviadiel a chrámov gréckych bohov Apolóna, Dia, Héry, Asklépia či Dionýza. Jeho rozmach však zbrzdila porážka vo vojne so susednou gréckou kolóniou Apollonia (dnes bulharský Sosopol), keď obe mestá súperili o ovládnutie soľných baní v Burgase. V roku 72 pred Kristom Nessebar obsadili Rimania a mesto stratilo svoj hospodársky, politický i kultúrny význam. Krátko pred sťahovaním národov okolo roku 300 po Kristovi bolo mesto výrazne poškodené východogermánskymi Vandalmi.
Po zániku Západorímskej ríše mesto ovládli Byzantínci. Pod ich vládou sa mesto opäť stalo centrom kultúrneho a náboženského života. Postupne sa tu začali stavať významné byzantské baziliky, sídlila tu byzantská vojenská posádka a flotila. V neskoršom období sa stalo mesto centrom byzantského boja proti Bulharom. V roku 812 však Bulhari na hlavu porazili Byzantíncov a Nessebar obsadili. V 9.storočí už bolo v okolí Nessebaru značne rozšírené aj slovanské obyvateľstvo, s ktorým postupne turkickí Bulhari splynuli. Najväčší rozmach mesta nastal počas života bulharského cisára Simeona (864 - 927), ktorý v 10. storočí víťazne zavŕšil proces christianizácie Bulharov. Nessebar sa stal opäť dôležitým obchodným centrom a Bulhari úspešne obchodovali aj s talianskymi prímorskými štátmi Janovom i Benátkami, ako aj ďalšími mestami na pobreží Stredozemného mora.
Nessebar zažil svoj kultúrny vrchol v 13. a 14. storočí. Dnes sa z pôvodných viac ako 40 kostolov, ktoré postavili (alebo upravili) architekti tarnovskej školy, zachovalo len približne 10 kostolov, väčšina z nich je však odsvätená a sú z nich múzeá (30 chrámov je v ruinách). Žiaľ, rozmach mesta ukončil turecký vpád v roku 1396, z ktorého sa mesto veľmi ťažko spamätávalo (Turci obsadili v roku 1396 aj dôležitú byzantskú pevnosť Nikopol). Turecká nadvláda sa niesla v znamení protikresťanského osmanského besnenia, ktoré sa ukončilo až v roku 1830, keď Bulharom v boji proti Turkom pomohli ruskí vojaci, námorníci a kozáci. Po Adrianopolskom mieri však mesto opäť prešlo pod tureckú správu, čo zapríčinilo masovú emigráciu kresťanského obyvateľstva. Nessebar na dlhé desaťročia zdegradoval do podoby nerozvinutej rybárskej osady.
V roku 1878 vyvrcholil víťazne boj Bulharov o oslobodenie spod osmanskej okupácie. Bulharom proti Turkom opäť pomohli Rusi a po San Stefanskom mieri a Berlínskom kongrese v roku 1879, sa mesto definitívne stalo súčasťou Bulharska. V roku 1900 malo mesto len približne 2000 obyvateľov, z toho bolo viac ako 90% Grékov, postupne sa však počet Bulharov v meste zvyšoval. Medzi Grékmi a Turkami vládli trvalo napäté vzťahy, a preto sa Gréci postupne odsťahovali a bulharské obyvateľstvo nakoniec získalo prevahu. V roku 1925 posledných približne 350 gréckych rodín emigrovalo z Nessebaru a usídlili sa v blízkosti rieky Struma v Grécku. Dnes žije v historickom centre Nessebaru a jeho okolí približne 3000 ľudí, okrem turizmu je hlavným príjmom obyvateľstva rybolov a vinohradníctvo.
Ako som už uviedol v úvode článku, v meste sa nachádzajú trosky 30 byzantských a gréckych chrámov, približne 10 chrámov je dodnes stojacich, aj keď väčšina z nich je desakralizovaná. Keďže rozsah článku neumožňuje uviesť všetky chrámy v Nessebare, spomeniem len tie najvýznamnejšie.
Komplexnejší pohľad na historický a melebný ráz mesta, ktoré naďalej stojí ako pomník zašlej slávy, si môže čitateľ utvoriť prezretím videa:
I. Bazilika svätej Sofie
Zachovali sa trosky chrámu. Chrám mal trojloďovú baziliku s polkruhovou apsidou, bočné lode chrámu sú od hlavnej lode oddelené arkádovým stĺporadím. Bazilika sv. Sofie patrí k najstarším ranokresťanským kostolom na území Bulharska. Chrám vznikol na prelome 5. a 6.storočia. Z tohto obdobia pochádza mramorová doska s citátom zo Žalmu 102. Chrám bol dlhé obdobie hlavným biskupským chrámom metropolitnej eparchie so sídlom v Nessebare. V roku 1257 Nessebar prepadli Benátčania. Benátsky kondotiér Giaccomo Doria mesto vypálil a Baziliku sv. Sofie vykradol. Benátčania z chrámu ukradli sväté relikvie - ruku sv. Teodora, časť čeľuste apoštola sv. Ondreja, lebku sv. Sixta a ruku sv. Bartolomeja. Ukradnuté relikvie sa postupne dostali najprv do Konštantinopolu a neskôr skončili v Kostole Svätého Spasiteľa v Benátkach. V roku 1441 v Bazilike sv. Sofie pochovali byzantskú princeznú Mataisu Kantakuzinu Paleologinu. Chrám fungoval až do konca 18. storočia, keď sa ho Turci rozhodli prestavať na mešitu. Do mesta zavítal turecký architekt, Turci doviezli aj stavebný materiál. Kresťanskí obyvatelia Nessebaru však radšej strhli z chrámu strechu (čo poškodilo statiku stien), len aby sa chrám nezneuctil prestavbou na mešitu. Turci nemali financie na opravu a tak z prestavby Baziliky sv. Sofie na mešitu nebolo nič. Ruiny baziliky sú dodnes vyhľadávanou turistickou atrakciou.
Bazilika svätej Sofie. Zdroj: wikipedia.org
II. Chrám Eleusy - Svätej Bohorodičky Nežnej
Pravdepodobne ide o najstarší byzantský chrám v Nessebare, postavený takisto na prelome 5. a 6. storočia. Dnes je časť severnej lode zrútená. Chrám sa nachádza na malebnom mieste, v blízkosti mora. Mal podobu trojloďovej baziliky, s troma apsidami a nartexom. Bol významným náboženským centrom už počas vlády cisára Justiniána I. V 14. storočí sa v certifikátoch bulharského cára Ivana Alexandra spomína chrám ako súčasť kláštorného komplexu. Na území chrámu sa uskutočnilo množstvo archeologických prieskumov, dnes sú ruiny chrámu čiastočne zreštaurované a zakonzervované a patria k najvýznamnejším pamiatkám starého Nessebaru. V chráme bola v stredoveku uchovávaná ikona Svätej Bohorodičky Eleusy so strieborným kovaním, ktorá bola vyrobená na objednávku Samuela, strýka bulharského cára Ivana Alexandra. Dnes sa táto ikona nachádza v Národnom historickom múzeu v Sofii.
Chrám Eleusy - Svätej Bohorodičky Nežnej. Zdroj: wikipedia.org
III. Chrám sv. Štefana
Nádherný pravoslávny chrám, ktorý stojí dodnes. Vznikol v 11. storočí, spočiatku bol zasvätený Svätej Bohorodičke, neskôr bol premenovaný na Chrám sv. Štefana. Fresky v chráme sú tematicky spojené s postavou Bohorodičky. Je postavený z kamenných blokov, v 18.storočí bol výrazne zväčšený a rozšírený. Na stenách chrámu sa nachádzajú zobrazenia približne 1000 postáv z Nového Zákona v 258 kompozíciach, súčasťou výzdoby je aj nádherná a pochmúrna scenéria Posledného súdu. Chrám sv. Štefana je jednou z najznámejších architektonických a kultúrnych pamiatok Bulharska.
Exteriér chrámu sv. Štefana. Zdroj: wikipedia.org
Interiér chrámu sv. Štefana. Zdroj: wikipedia.org
IV. Chrám sv. Teodora
Malý, ale veľmi pekný jednoloďový chrám s predsieňou a jednou apsidou. Chrám má dĺžku približne 11 metrov a šírku 5 metrov. Postavený je z kamenných blokov, bieleho vápenca a pálených tehál. Prevládajúcim motívom výzdoby je šachovnica v podobe kľukatej línie. Bol postavený v 13.storočí a dnes sa v ňom nachádza galéria výtvarného umenia.
Chrám sv. Teodora. Zdroj: wikipedia.org
V. Chrám sv. Paraskevy
Stredoveký chrám, dátum vzniku je nejasný. Časť bulharských odborníkov je presvedčená, že chrám vznikol v 10.storočí, väčšina odborníkov však tvrdí že chrám bol postavený v 14.storočí. Bádatelia sa odvolávajú na architektonickú podobnosť tohto chrámu s chrámami zo stredovekého bulharského hlavného mesta Veliko Tarnovo zo 14.storočia. Prevláda názor, že chrám postavili počas vlády bulharského cára Alexandra Bulharského. Nie je jasné, či bol chrám zasvätený sv. Paraskeve z Ríma, Ikonie alebo Epibatosu. Chrám má klasický byzantský štvorcový dizajn. Zvonica chrámu sa nezachovala, v minulosti bol vonkajšok chrámu bohato zdobený.
Chrám sv. Paraskevy. Zdroj: wikipedia.org
VI. Chrám Archanjelov sv. Michala a sv. Gabriela
Chrám pochádza pravdepodobne, podobne ako chrám sv. Paraskevy z prelomu 13. a 14. storočia, má tri apsidy, v minulosti mal aj nádhernú klenbu a zvonicu. Má byzantský pôdorys, rozmery 15x7 metrov a v stredoveku bol niekoľkokrát poškodený pri útokoch Byzantíncov na mesto. V čase vrcholenia národnooslobodzovacieho boja Bulharov za slobodu (proti Turkom) bol chrám definitívne poškodený a už nebol nikdy obnovený.
Chrám Archanjelov sv. Michala a sv. Gabriela. Zdroj: wikipedia.org
VII. Chrám Krista Pantrokratora
Chrám vznikol podobne ako Kostol sv. Paraskevy a Chrám sv. Archanjelov Michala a Gabrielapočas vlády cára Alexandra Bulharského. Je zasvätený Kristovi Pantokratorovi, „Kristovi Všemohúcemu, vládcovi všetkého“. Kostol má klasický byzantský štvorcový pôdorys. Kupolu podopierali štyri, dnes už zničené, stĺpy. Dekorácia chrámu bola veľmi bohatá, prevládali kvetinové a trojuholníkové ozdobné motívy a ornamenty. Zaujímavá je tyrkysová keramika a tehlové vlysy s hákovým krížom, ktoré s počudovaním fotografujú všetci turisti. V interiéri sa zachovali fragmenty stredovekých fresiek.
Chrám Krista Pantrokratora. Zdroj: wikipedia.org
VIII. Chrám sv. Jána Aliturgeta
Ide o veľmi zaujímavé trosky chrámu, doslovne ide o chrám-nechrám. Grécky výraz aliturgetos znamená nezasvätený. Podľa legendy jeden zo staviteľov pri stavbe chrámu spadol a zahynul. Cirkevný kánon nedovoľoval, aby na mieste, kde násilne zahynul človek, vzniklo miesto pre bohoslužby. Podľa niektorých historických správ, však kostol nakoniec plnil svoju funkciu. Chrám bol definitívne zničený počas zemetrasenia v roku 1913. Má dva vchody - severný a južný, čo je tiež unikát v oblasti pravoslávnych cirkevných stavieb. Vznikol v 14.storočí.
Chrám sv. Jána Aliturgeta. Zdroj: wikipedia.org
IX. Chrám Sv. Spasiteľa
Drobný chrám pochádza zo 17. storočia, rozmery má približne 12x6 metrov. Kostol má jednu loď a apsidu. Nástenné maľby zo 17.storočia sú pozoruhodné, predstavujú výjavy zo života Krista a Presvätej Bohorodičky. Samotný kostol je dnes odsvätený a nachádza sa v ňom múzeum.
Chrám Sv. Spasiteľa
