Podľa tradičného katolíckeho kalendára si dňa 27. augusta pripomíname sviatok sv. Jozefa Kalazanského, kňaza, pedagóga a zakladateľa rádu piaristov, ktorý bol aj zakladateľom prvej ľudovej katolíckej školy v Európe. V škole, ktorú založil a riadil spoločne so svojimi piaristickými spolubratmi, sa ujal sirôt a chudobných detí z ulice, ktoré boli na najlepšej ceste skĺznuť na cestu zločinu a nakoniec kvôli svojim hriechom skončiť v Pekle.

Dňa 13.8.1945 bol pápežom Piom XII. sv. Jozef Kalazanský vyhlásený za patróna kresťanských škôl vo svete a katolícka Cirkev ho spoločne so sv. Jánom Krstiteľom de la Salle považuje za patróna katolíckych vychovávateľov a učiteľov. 


I. Životopis sv. Jozefa Kalazanského

Sv. Jozef Kalazanský sa narodil v roku 1571 v Peralta de la Sal, malom meste v regióone La Litera v Aragónsku. Bol najmladším synom Pedra  de Calasanz (starosta mesta) a jeho manželky Maríe Gaston, pričom rodičia mali osem chlapcov. Vo veku 11 rokov odišiel študovať do Estadilly, vzdialenej 20 km od rodného mesta, neskôr študoval v Colegio de Los Padres Trinitarias, kde patril k najlepším žiakom tejto školy. Mal veľmi zbožnú a priateľskú povahu, počas štúdia získal množstvo priateľov. Jeho obetavosť, štedrosť, túžba pomáhať ľuďom v okolí úzko súviseli s jeho silnou a vyzretou vierou v Boha.

Keď mal 14 rokov, vyjadril svoje rozhodnutie stať sa katolíckym kňazom. Aj keď bol jeho otec proti tomu, aby sa stal kňazom (jeho najstarší brat ako dôstojník padol vo vojne s Portugalcami, otec preto chcel aby sa Jozef staral o rodinné majetky) sv. Jozef, ktorý sa vložil do Božích rúk nakoniec vyštudoval filozofiu a kánonické právo na univerzite v Léride (1571-1576), teológiu na univerzite vo Valencii (1578-1579) a na univerzite v Alcalá de Henares. Ako 26 ročný bol v roku 1583 vysvätený za kňaza a svojmu otcovi, ktorý nakoniec súhlasil s tým, aby sa stal kňazom, dal pred smrťou posledné pomazanie a Viaticum.

Po smrti otca (matka zomrela ešte počas jeho štúdií) svoju časť dedičstva rozdal chudobným a na radu Andrésa Capillu, biskupa z Urgelu do Ríma, kde pôsobil ako učiteľ a vychovávateľ známej rímskej aristokratickej rodiny Collonovcov. Jeho talent neušiel pozornosti predstavených, ktorí ho poverovali rôznymi významnými úlohami – najmä v súvislosti so zavádzaním tridentských reforiem do života Cirkvi a spoločnosti.

V Ríme ostal 6 rokov a Rimania si ho obľúbili, pretože keď sa v roku 1590 vyliala rieka Tiber zo svojich brehov, zaplavila mesto a zabila viac ako 2000 ľudí (stovky rodín ostali bez prístrešia), sv. Jozef Kalazánsky neváhal a okamžite sa zapojil do pomoci obetiam. Keď niekoľko týždňov po záplavách vypukol v Ríme mor, sv. Jozef Kalazánsky pokračoval v obetavej pomoci chorým. Rimania jeho charitatívnu činnosť avizovali, vážili si ju a prijali ho za svojho.

Sv. Jozef Kalazánsky počas svojej charitatívnej činnosti v chudobných štvrtiach Ríma videl na vlastné oči nielen materiálnu, ale aj morálnu biedu vtedajších obyvateľov Ríma. Mnohí chudobní obyvatelia Ríma vtedy dokonca  nepoznali ani základné katolícke modlitby a zásady katolíckej viery a mnohí boli aj úplne negramotní, takže nemali ani nádej, že sa v ich živote niečo zmení k lepšiemu. Počas svojho pobytu v Ríme si sv. Jozef Kalazanský všímal najmä veľké množstvo bezprizorných detí a mladistvých, ktorí rástli doslovne pre šibenicu“. Skrsol v ňom nápad, že pomôže najmä zanedbaným a negramotným deťom z ulice, ktoré ešte mohli vo svojom živote niečo radikálne zmeniť.

Svoj nápad na založenie bezplatnej školy predložil rímskej mestskej rade a rovnako aj rímskym jezuitom i dominikánom. Mestská rada jeho nápad odmietla kvôli nedostatku financií, jezuiti uviedli, že sa nevenujú triviálnemu vzdelávaniu a dominikáni takisto uviedli, že svoju misiu vidia skôr v homiletickej a v univerzitnej a vedeckej oblasti.

Sv. Jozefa Kalazanského odmietnutie neodradilo. Vložil sa opäť s dôverou do Božích rúk a úspech sa čoskoro dostavil. Získal starú sakristiu vo farnosti Santa Dorotea v Ríme, kde v roku 1597 začal bezplatne učiť deti z ulice a chudobné deti, ktorá sa stala jeho prvou školou. Svoju prvú školu pomenoval „Zbožná škola.

Prvých študentov, ktorí začali školu navštevovať bolo veľmi málo a škole i žiakom chýbali financie na nákup školských pomôcok. Tu však podal pomocnú ruku kardinál Colonna, ktorý v minulosti pozorne z úzadia pozoroval činnosť mladého kňaza pri výučbe detí šľachtickej rímskej rodiny Collonovcov a takisto si všímal jeho pastoračnú službu. Spoznal Božieho ducha, nadšenie a odbornú erudovanosť sv. Jozefa Kalazanského a tak nemal žiaden problém s poskytnutím finančnej pomoci zbožnému kňazovi. Počet žiakov sa začal rýchlo zvyšovať a nakoniec sv. Jozef Kalazanský (a učitelia, ktorí sa k nemu pridali) v škole učili, kŕmili a odievali približne 800 nemajetných a zanedbaných detí.

V roku 1617 schválil pápež Pavol V. Kongregáciu Matky Božej Zbožných škôl. V roku 1621túto kongregáciu pápež Gregor XV. povýšil na rehoľný rád (lat. Ordo Clericorum regularium pauperum Matris Dei Scholarum Piarum), známy neskôr pod populárnym názvom piaristi (zbožní). Hlavným poslaním rádu sa stala integrálna výchova detí a mládeže, zvlášť chudobných a nemajetných. Rád neučil deti len základom prírodných a humanitných vied, ale v prvom rade ich oboznamoval s katolíckou katechézou, aby z detí ulice vychoval pre svet zbožných katolíkov.


II. V čom bol prístup sv. Jozefa Kalazanského k vzdelávaniu hodný nasledovania?

Sv. Jozef Kalazanský zaviedol v edukačnom procese ako prvý triedy s väčším počtom študentov. Dovtedy bolo vzdelávanie obmedzené na triedy s malým počtom žiakov, alebo individuálne vyučovanie. Prístup, ktorý zaviedol sv. Jozef Kalazanský sa ukázal byť finančne výhodnejší a takisto pedagogické metódy, ktoré sv. Jozef Kalazanský pri učení začal používať sa ukázali byť veľmi efektívne. Systém tried s väčším počtom žiakov sa nakoniec udržal až do dnešných dní.

Mnohí odborníci považujú sv. Jozefa Kalazánskeho za predchodcu modernej pedagogiky. Vytvoril, organizoval a systematizoval základné školské vzdelávanie organizované v niekoľkých stupňoch. Ako prvý začal pracovať aj so škôlkarmi, deťmi vo veku 5 rokov, ktoré piaristi pripravovali na štúdium na základnej škole.

Deti začali na základnej škole študovať vo veku 6 rokov a štúdium bolo rozdelené do 9 stupňov. V najnižšom 9. stupni sa začali deti učiť čítať pomocou sylabických metód, učitelia používali veľké plagáty, ktoré umožňovali kolektívne vyučovanie. Deti sa začali učiť aj základy matematiky. Základné vedomosti si deti osvojili do zavŕšenia 6.stupňa.

Prelomovým bol 5. stupeň, kedy už deti plynne čítali, rozumeli latinsky, zvládali základné matematické úkony (sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie, základy geometrie, planimetrie), získali základy botaniky, biológie, zemepisu, histórie, náboženstva... V 5. stupni sa deti delili na dve skupiny, prvá časť sa venovala viac prírodným vedám, druhá časť humanitným vedám. Časť detí v 5 stupni prestalo študovať a odišlo do učenia k majstrom rôznych cechov.

Počas vyučovania si žiaci pod vedením pedagóga vzájomne opravovali vo svojich prácach chyby, učilo sa dve a pol hodiny dopoludnia a dve a pol hodiny popoludní. Obed dostávali deti v školách, stravu i pomôcky pre vyučovanie financovali piaristi. Učitelia boli povinní viesť si o študentoch záznamy, v ktorých sledovali známky a dochádzku detí. Učitelia museli byť v triede pol hodinu pred príchodom žiakov, museli si robiť prípravy na vyučovanie a po vyučovaní odprevádzali najmenších žiakov domov.

Jeden stupeň netrval striktne jeden rok. Každé štyri mesiace sa konali na piaristických školách skúšky, pri ktorých sa preverovali vedomosti detí, v prípade ak deti zložili skúšky úspešne, mohli postúpiť do ďalšieho stupňa vzdelávania. Väčšina detí v piaristických školách študovala približne do 12 roku svojho života.

Sv. Jozef Kalazánsky je autorom mnohých teologických, filozofických i pedagogických spisov. K jeho najznámejším dielam patria napríklad: Šesťdesiat duchovných viet (1617-1618), Pamätník kardinála Tontiho (1621), Konštitúcie zbožných škôl (1622). Koruna dvanástich hviezd (1623), Stanovy Nazarénskej vysokej školy (1630), Rozprávanie a vývoj zbožných škôl od roku 1600 do roku 1634 a i.


III. Duchovný odkaz sv. Jozefa Kalazánskeho

Sv. Jozef Kalazánsky dôsledne požadoval, aby sa učitelia - piaristi, ktorí učili v jeho triedach celoživotne vzdelávali. Keďže jeho osobnými priateľmi boli aj Galileo Galilei a Tommaso Campanella, piaristi navštevovali kurzy matematiky, fyziky, astronómie či filozofie u oboch humanistických učencov, ktorých katolícka Cirkev za niektoré časti ich učenia oprávnene kritizovala. Piaristi si dokázali zachovať odstup a od bludných náuk a heréz v dielach oboch učencov sa dištancovali. Sv. Jozef Kalazánsky osobné kontakty s oboma vedcami nikdy neprerušil, keď  stratil Galileo zrak, sv. Jozef Kalazanský finančne podporoval Galilea aj naďalej. Okrem toho mu poskytol ako tajomníka známeho katolíckeho učenca, piaristu Clemente Settiniho, ktorý zotrval s Galileom takmer až do jeho smrti a neskôr sa stal známym piaristickým pedagógom.

Sv. Jozefa Kalazanského spájali niektoré filozofove sociálne utopické vízie a reformy, ako aj myšlienka dôležitosti vzdelávania más, s Tommasom Capanellom. Aj keď s mnohými Campannelovými názormi nesúhlasil, v otázkach sociálnych reforiem či reformy vzdelávania ostal Campanellovým prívržencom a takisto mu poskytol finančnú podporu, keď sa filozof ocitol v nemilosti. Dokonca určité obdobie prednášal Campanella aj piaristom, ktorí v tom čase sídlili v hlavnom piaristickom centre vo Frascati.

Dnes sa piaristické školy nachádzajú na všetkých kontinentoch, piaristická rodina má približne 1400 členov. Túžba sv. Jozefa Kalazanského o bezplatnom vzdelávaní detí našla svoje uplatnenie v 20.storočí, keď v roku 1959 prijala OSN Deklaráciu práv dieťaťa, v ktorej je deklarované právo na bezplatné vzdelávanie detí.

Príklad a duchovný odkaz sv. Jozefa Kalazanského priťahoval v neskoršom období aj ďalších katolíckych duchovných, zasvätené osoby i laikov. Okrem piaristov (Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl) vyrastajú z tradície položenej sv. Jozefom Kalazánskym aj rehole a kongregácie: Chudobné dcéry sv. Jozefa Kalazánskeho, Spoločnosť Panny Márie pre vzdelávanie nepočujúcich, Kongregácia rehoľníkov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Sestry Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Kongregácia svetských kňazov škôl lásky, Misionári Ježiša. Márie a Jozefa a iné.

V minulosti úspešne pôsobila aj piaristická misia na Slovensku. Dnes v tejto úspešnej tradícii piaristi na Slovensku pokračujú. Majú svoje školy v Nitre, v Prievidzi a v Trenčíne, piaristický kláštor sa nachádza vo Svätom Jure. Podobne ako vo svete aj dnes je plno rodičov, ktorí si želajú, aby ich deti boli vzdelávané v katolíckych školách a prioritne v školách, ktoré vedú práve piaristi.

Na konci svojho dlhého života sa musel sv. Jozef Kalazánsky prizerať, ako neprajníci takmer zlikvidovali jeho celoživotné dielo, to však nakoniec Milostivý Boh nedopustil. Aj tieto útoky na svoje dielo prijal sv. Jozef Kalazánsky s veľkou pokorou a s odovzdanosťou. Zomrel 25.8.1648 vo veku 90 rokov a jeho pamiatke sa prišli pokloniť obrovské davy Rimanov. Sto rokov po smrti bol Jozef Kalazanský vyhlásený za blahoslaveného, v roku 1767 bol zaradený medzi svätých a v roku 1948 ho pápež Pius XII. vyhlásil za patróna kresťanských základných škôl. Dielo svätého Jozefa Kalazanského bolo v plnej miere vzkriesené už krátko po jeho smrti.



Súvisiace články:

Svätý Simeon Stylita starší, pilier tradičnej kresťanskej viery
Svätý Simeon Stylita starší, pilier tradičnej kresťanskej viery 08. 01. 2023
Škola pokroková vychováva apačov a zločincov a bez Boha nevie dostatočne pripraviť ľudí k životu
Škola pokroková vychováva apačov a zločincov a bez Boha nevie dostatočne pripraviť ľudí k životu 03. 02. 2013
Svätý Tomáš z Villanovy -  služobník najbezbrannejších
Svätý Tomáš z Villanovy - služobník najbezbrannejších 22. 09. 2022
Mons. ThDr. Jozef Tiso - Slovenský katolícky kňaz a prezident - Cesta k povolaniu. (Časť 1).
Mons. ThDr. Jozef Tiso - Slovenský katolícky kňaz a prezident - Cesta k povolaniu. (Časť 1). 08. 02. 2023
Z područia diabla k Panne Márii - príbeh bl. Bartolomea Longa a Pompejskej novény (1.časť)
Z područia diabla k Panne Márii - príbeh bl. Bartolomea Longa a Pompejskej novény (1.časť) 29. 09. 2022
Je dáke nebezpečenstvo, že by vedúce miesta mnohomiliónového katolíctva našej republiky obsadili niektorí kňazi?
Je dáke nebezpečenstvo, že by vedúce miesta mnohomiliónového katolíctva našej republiky obsadili niektorí kňazi? 24. 07. 2014
Mons. ThDr. Jozef Tiso - Slovenský katolícky kňaz a prezident - Vzťah k Židom. (Časť 4).
Mons. ThDr. Jozef Tiso - Slovenský katolícky kňaz a prezident - Vzťah k Židom. (Časť 4). 04. 05. 2023
Mons. ThDr. Jozef Tiso - Slovenský katolícky kňaz a prezident - Hlava štátu. (Časť 2).
Mons. ThDr. Jozef Tiso - Slovenský katolícky kňaz a prezident - Hlava štátu. (Časť 2). 08. 03. 2023
Mons. ThDr. Jozef Tiso - Slovenský katolícky kňaz a prezident - Justičná vražda. (Časť 6).
Mons. ThDr. Jozef Tiso - Slovenský katolícky kňaz a prezident - Justičná vražda. (Časť 6). 06. 07. 2023
Mons. ThDr. Jozef Tiso - Slovenský katolícky kňaz a prezident - Povstanie a klamstvo. (Časť 3).
Mons. ThDr. Jozef Tiso - Slovenský katolícky kňaz a prezident - Povstanie a klamstvo. (Časť 3). 04. 04. 2023