Hovorí sa, že ľudia majú takú vládu, akú si zaslúžia. Zlý strom národa prináša zlú úrodu vo forme zlých vládcov. Takto funguje prirodzený zákon, ktorý Boh vložil do sveta a ktorý nemožno zo stvorených vecí odstrániť. Boh do chodu sveta často a priamo zasahuje – teda aspoň tak kedysi katolícki biskupi verili. Keď sa Jozue riadil Božími pokynmi, zrútili sa hradby Jericha. Keď sa ale židia od Boha odvrátili a Áron im urobil zlaté teľa, ktorému sa klaňali, Boh zasiahol.
V prvom prípade, veliteľ – Jozue riadil veci podľa Božieho rozkazu a ľudia poslúchli. V druhom prípade, kým bol Mojžiš na hore, ľud nedokázal, alebo možno ani nechcel Boha poslúchať a zbabelý, prípadne mocichtivý Áron dostal strach a povedal: „Posnímajte zlaté náušnice, čo nosia vaše ženy, synovia a dcéry, a prineste mi ich!“ A všetok ľud si postŕhal zlaté náušnice, čo nosili na ušiach, a doniesli ich Áronovi. On to vzal z ich rúk, roztopil to a urobil zlaté teľa. A oni vraveli: „Toto je tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny!“ Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár. Ľudia mu poznášali svoje zlato a urobili si teľa. Tí istí ľudia, ktorí videli desať egyptských rán, videli ako sa rozostúpilo a znova zatvorilo more, utopiac faraóna aj s vozmi, tí sa otočili Bohu chrbtom roztavili svoje zlato a klaňali sa teľaťu, ktoré z neho odliali. Áron dokonca vyhlásil, že nasledujúci deň bude Pánov sviatok.
Pomaly sa končí synodálny proces, ktorého cieľom bolo po všetkých svetových diecézach pozbierať názory a podnety, ktoré by mali viesť k zmene fungovania Katolíckej cirkvi. Prinášať svoje postrehy a požiadavky sú pozvaní všetci. I padlí a nepraktizujúci katolíci, liberáli, modernisti, odpadlíci, ba i neveriaci. Teda okrem tradičných katolíkov, tí priestor nedostávajú. Tá dôvera je hodná obdivu. Veď nebýva zvykom, aby sa mestských kaviarenských povaľačov niekto dopytoval, ako chovať kravy alebo pestovať kukuricu. Prečo sa potom nekatolíkov dopytujeme na to, ako má fungovať Cirkev?
Postupne sa objavujú informácie, čo vlastne „veriaci“, rozumej tí, ktorým bolo umožnené synodálne zasadať, požadujú. V zásade požadujú všade podobné veci.
Vo Švajčiarsku napríklad chcú rovnosť žien (zjavne to smeruje k diakonkám poťažmo kňažkám), väčšiu ústretovosť k sodomitom a iným pervertom, odstránenie klerikalizmu. Na Slovensku syntéza hovorí opatrnejšími slovami o tom istom: ignorovanom hlase homosexuálov a rozvedených (18), o väčšom priestore pre ženy (29), o potrebe modernizácie liturgie (30) a potrebe dynamickej pastorácie (50). V Nemecku chcú, aby biskupov volili laici, žiadajú svätiť ženy na diakonky, chcú požehnávať zväzky sodomitov, rozdávať Eucharistiu rozvedeným žijúcim v cudzoložnom zväzku. Zaujímavá bude syntéza zo Spojených štátov, ktorú ešte nepublikovali, ale náhodné nahliadnutie do niekoľkých diecéznych zhrnutí hovorí o tom istom. Inkluzivita k homosexuálom, rozvedeným, tým čo prestali veriť a svätenie žien. Požaduje sa radostná a vítajúca Cirkev, otvorená všetkým, nesúdiaca, tolerantná k celému spektru názorov a postojov. Požaduje sa odstránenie jazykových bariér z liturgie (akých, keď je v ľudovom jazyku?) a v podstate zmena Cirkvi na záujmové združenie vyznávajúce neurčité náboženstvo a vykonávajúce charitatívne funkcie. Francúzska synoda navrhuje ustanoviť ženy za kazateľky a svätiť diakonky, tiež volá po integrácii sodomitov a rozvedených a marginalizovaných, po Cirkvi tolerantnej, ktorá nesúdi, nie je klerikálna. Všade je to podobné. Padlá prirodzenosť je rovnaká u všetkých a všade rovnako citlivo načúva tomu, kto jej kedysi padnúť pomohol.
Ako môže táto akcia dopadnúť? Na svete je miliarda katolíkov a ak by synoda prebiehala tak, ako to bolo navonok v pláne, zúčastnili by sa na diskusiách stovky miliónov veriacich a každý by priniesol svoje požiadavky a návrhy. Na svete nie je intelekt, ktorý by dokázal roztriediť, porovnať a syntetizovať toľko údajov a vyvodiť z nich nejaký zrozumiteľný záver. Ale o to vôbec nešlo. Závery synodálneho procesu sú už dávno dôkladne spracované a divadlo, ktoré sa dnes hrá je len dymová clona.
Veď čo počúvame posledné desaťročie z najvyšších miest Katolíckej cirkvi? Nepočúvame snáď reči o tom, že je treba sprevádzať a prijímať sodomitov a iných deviantov, že neslobodno nikoho súdiť, že v cudzoložstve žijúci, potraty podporujúci a verejne katolíckej viere odporujúci „katolíci“, by mali slobodne pristupovať ku sviatostiam, že pravdy viery sú v zásade nepovinné a pokiaľ robia niekomu ťažkosti, nemusí ich prijať, že morálne správanie je v zásade len „ideál“, ku ktorému sa len pomaly približujeme, že Boh reálne a pozitívne chce rôzne náboženstvá, rôzne morálky a v zásade ani ateizmus nikomu nebráni v ceste do neba? Nepočúvame už roky ad nauseam, že práve tí, ktorí sa chcú riadiť podľa nemenných zásad katolíckej viery a morálky sú rigidní a niet väčšieho zla ako rigidita? Že im treba zobrať všetky barličky, o ktoré opierajú svoju rigiditu, ako sú dogmy, prirodzený zákon a stará omša? Nemali sme tu dve zmanipulované synody o rodine, amazonskú synodu, nemáme tu homosexualitu propagujúcich prelátov, ktorí sú povyšovaní a odmeňovaní úradmi a hodnosťami? Nemáme tu Amoris laetitia, ktorá očividne povoľuje cudzoložníkom prijímať sv. Eucharistiu a nepočuli sme hlasitý aplauz z najvyššieho miesta, keď argentínski biskupi interpretujú tento dokument presne takto? Nemáme tu obrady k Pačamame a Pramatke západu, ktoré pohanskí kňazi slúžili za milostivej prítomnosti najvyššieho Kristovho kňaza?
Ako môže táto akcia skončiť? Výsledok je už vopred jasný. Pokiaľ by to niekto neuchopil a neriadil prísne katolíckym a pravoverným smerom, čo nie je dnes ani trochu pravdepodobné, výsledok bude presne taký, ako všetky tie vatikánske aktivity, ktoré za posledné roky vzbudili toľko rozruchu a pohoršenia. Od konca posledného koncilu, keď sa do kľúčových funkcií, vrátane komisie na reformu liturgie, prednostne dosadzujú ľudia, ktorých pravovernosť sotva obstojí, niet veľkej nádeje, že takáto akcia skončí dobre. Tento proces za posledných desať rokov nabral mohutné tempo, takže dnes Pápežská akadémia pre život, ktorú JPII založil aby chránila život proti potratom, antikoncepcii a eutanázii podniká kroky, k obhajobe potratov a eutanázie a zrušeniu encykliky Humanae Vitae. (nedávno na stránkach tejto akadémie zverejnili text, ktorý tvrdil že Humanae Vitae nie učením cirkvi. Text síce stiahli, ale tento názor predpokladám si ponechali). Najväčší papabile, jeho eminencia kardinál Zuppi sa nedávno nechal počuť, že by kľudne slúžil pohrebné obrady tým, ktorí si dobrovoľne zvolili samovraždu – eutanáziu.
Je tvrdenie, že katolícka doktrína, zdokonalená dvoma tisícročiami protivenstiev a sporov dnes už nestačí, platné? Pohľad do minulosti a vyberte si ktorékoľvek obdobie, ukazuje, že každá kríza bola vyvolaná odklonom od starého a vždy platného učenia a osvojením si nejakej heretickej novoty. A kým nebola heréza z Cirkvi odstránená, zlepšenie neprišlo. Každé jedno víťazstvo nad bludom, každú periódu vzrastu a rozvoja Cirkvi vidíme pod vlajkou pravovernosti, ktorá nie je nová, ale ktorá sa vždy vrátila k svojim koreňom.
Je pokus prispôsobiť vieru, morálku a celú Cirkev tým, ktorí ju odmietajú, nesúhlasia s ňou ba dokonca ju nenávidia cestou, ako vrátiť zatúlané ovečky do Pánovho košiara? Sotva. Náš Pán hovoril o úzkej ceste, ktorá vedie do neba a širokej ceste, ktorá vedie do záhuby. Ukazuje teraz synoda na úzku bránu a úzku cestu? Alebo navádza neónovými šípkami k širokej pohodlnej bráne, kde nikto nesúdi, hriech nie je prekážka a neresť, zločin či perverzia sú znakmi marginalizácie, ktorú treba prekonať pastoračne citlivým prístupom a otvorenou náručou?
A načo vlastne sa robí celá táto akcia ako synodálny proces? Vari má tento pápež zábrany autokraticky vládnuť cez motu propriá, ktoré nemusí a ani nekonzultuje so žiadnou s kongregácií? Odstraňuje a ruší stáročné zvyky a obrady, tituly, rehoľné komunity ba i biskupov, ktorí sa mu nepozdávajú. Zavádza inovácie kruhovým autoreferenčným štýlom, aký zvykli praktizovať diktátori banánových republík. Takže načo to je vlastne dobré? Volá nás Áron, aby sme priniesli svoje zlato, z ktorého sa odleje zlaté teľa a tak sa podieľali na vine novo zavedenej modloslužby? Jediné, čo je na synodálnom procese úplne zrozumiteľné a jasné je jeho zámerná vágnosť a neurčitosť. Ba i sám František na jednom mieste priznáva, že ani sám nevie presne definovať význam vymysleného pojmu „synodalita“
Biskup z amerického Lexingtonu, v interview pre USCCB, hovorí, že cieľom synodálneho procesu je posúvať v čase obálku „ducha Druhého vatikánskeho koncilu“. To je rovnako vágny a preukázateľne nebezpečný pojem, ktorým sa posledných 60 rokov zaštiťuje každý, kto túži prispieť k rozbíjaniu Cirkvi. Iný biskup v tom istom rozhovore hovorí, že zámerom je odstrániť tvrdosť Cirkvi, no neuvádza žiadne podrobnosti. Obaja hovoria, že Cirkev musí načúvať, ako keby to bola nejaká nová zručnosť, ktorá sa teraz do katolicizmu zavádza. Kedysi sa hovorilo, že Cirkev má plniť Kristov príkaz: „Choďte, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca, Syna a Ducha svätého!“ O načúvaní ani pastoračnom sprevádzaní sa nehovorilo. Ani o inkluzívnom prístupe k verejným hriešnikom, ktorí odmietajú prestať s hriechom.
Nie, synoda je oveľa viac. Smerovanie a povaha zmien, ktoré budú „výsledkom“ synodálneho procesu, bol jasný už pred začiatkom tejto šarády. Nemecká synoda je istým modelom, či náčrtom toho, čo má prísť. Jediným problémom je, že Nemci sú netrpezliví. Dá sa to pochopiť, daňoví poplatníci húfne opúšťajú nemeckú cirkev a v snahe poistiť si lukratívne príjmy sa nervózni nemeckí biskupi pokúšajú zopakovať Lutherov postup. Ten tiež povoľoval tým, ktorí ho chránili, platili a podporovali, čo si len zažiadali a sťa moderný pasák sľuboval biskupom, ktorí by sa postavili na jeho stranu, tie najkrajšie „oslobodené“ rehoľníčky. Tak nadbiehajú nemeckým „katolíkom“, ktorí ani katolícky nežijú a ani katolícky neveria, ale majú eurá, za ktoré si chcú kúpiť od biskupov čisté svedomie. Respektíve, majú peniaze, za ktoré im nemeckí biskupi čisté svedomie zariadia. Trochu predbehli globálny proces a tak ich nedávno „napomenuli“, aby trocha spomalili. Natíska sa predpoklad, že univerzálna implementácia synodálnych vymožeností ponesie isté znaky nemeckej efektivity, organizovanosti a dôslednosti.
Tieto zmeny mohli byť už dávno zavedené pomocou motu proprio a už sa dlhší čas zreteľne črtali na obzore, bez ohľadu na akékoľvek synodálne načúvanie. Delostrelecká príprava je v plnom prúde už niekoľko desaťročí a pod dohľadom svätých pápežov koncilu boli univerzity, kapituly, biskupské stolce a kardinálske kolégium obsadené správnymi ľuďmi so správnymi názormi. Mediálna katolícka sféra je z veľkej časti obsadená progresívnymi typmi, ktoré zúfalo túžia zapáčiť sa tým, ktorí nimi opovrhujú a nenávidia ich. Precentralizovaná cirkev tancuje, keď Vatikán zapíska. Poslušní biskupi sú ochotní podrezať aj ovce zo svojho vlastného stáda, keď súhlasia s prenasledovaním a pogromami uvalenými na tých, ktorí chcú starú omšu a katolícku vieru a ktorí sú u nás, ale i na pokrokovom Západe jediní, ktorí majú ešte deti a vedia nimi naplniť kostoly. Vari si biskupi, slovenských nevynímajúc, myslia, že ak z jednej strany budú chrliť oheň a síru na veriacich, ktorí to s vierou myslia vážne a na druhej strane budú viac a viac ustupovať tým, ktorí vieru nemajú a chcú zmeniť nie seba zanechaním hriechov, ale zmeniť Cirkev, aby im hrešiť dovolila, vari si myslia, že tým zachránia duše a prospejú Cirkvi? Také pokusy už boli, vari sa niekedy skončili dobre?
Všetko je už dávno pripravené na radikálnu a drastickú zmenu Cirkvi. Na to už nie je potrebný súhlas. Potrebná je vina. Áron potreboval, aby na výrobu nového boha ľudia priniesli svoje šperky a tak sa stali spolupáchateľmi. Až doteraz mohli laici tvrdiť, že neboli tak úplne zapletení ani do sexuálnych zneužívaní ani do liturgických škandálov, aspoň nie ako celok. Synoda ale pozýva, a teda zapája laikov z celého sveta do procesu odlievania nového boha. Vedome a dobrovoľne sa na ňom podieľajú a hlasno kričia „Jeho krv na nás a naše deti.“ „Synodálni otcovia“ sa z toho potom pokúsia vyviniť a budú tvrdiť, že tieto zmeny si vyžiadali ľudia. Tak sa to stalo pred 3000 romi, keď Mojžiš povedal Áronovi: „Čo ti urobil tento ľud, že si uvalil naň také veľké previnenie?!“ Áron odpovedal: „Pán môj, nehnevaj sa! Veď ty vieš, že tento ľud je zlý!“
Po dlhom období putovania, skúšok, neposlušnosti, svojvoľnosti a hriechu, ale aj nekonečnej Božej trpezlivosti, si židovský národ zrazu žiadal kráľa. Dostali varovanie, dostali jasnú informáciu, že to bude niečo stáť. Slovami proroka Samuela:
„Toto bude právo kráľa, ktorý bude nad vami panovať: Vašich synov vezme a postaví ich k svojim vozom a k svojim koňom a budú bežať pred jeho vozom. (Vezme ich), aby ich ustanovil za veliteľov nad tisíc mužmi a za veliteľov nad päťdesiatimi, aby orali jeho oráčinu a žali jeho žeň, aby zhotovovali jeho vojnový výstroj a výstroj jeho vozov. Vezme vaše dcéry, aby pripravovali oleje, aby varili a piekli. Zoberie vaše najlepšie polia, vinohrady a olivy a dá ich svojim sluhom. Z vášho zrna a vašich viníc vezme desiatky a dá ich svojim komorníkom a svojim sluhom. Zoberie vašich sluhov, vaše slúžky, najlepšiu vašu mládež a vaše osly a použije ich na svoje práce. Z vašich stád vezme desiatok a vy sami mu budete sluhami. A keď budete v ten deň stenať pre kráľa, ktorého ste si vyvolili, Pán vás v ten deň nevyslyší.“
A ľud trpel vojenské porážky, poníženie, vyhnanstvo, hlad a modlárstvo kvôli svojim kráľom. Ľud bol zlý strom a jeho králi boli zlým ovocím. Židovskí králi, od prvého po predposledného, boli zlí a často hodní opovrhnutia. Iba ich posledný kráľ, Bohočlovek bol dokonalý, no napriek tomu ho po stáročiach očakávania nespoznali, prenasledovali a na popud vlastných kňazov zabili. Vyvolený národ si žiadal Jeho krv a ako cenu za ten zločin v priebehu jednej generácie videl svoj chrám v troskách, svoju krajinu spálenú, svoj ľud rozohnaný po svete a svojich kňazov mŕtvych. Dodnes nemajú ani kňazov, ani chrám, ani obetu a o dočasne získanú krajinu prídu v tomto storočí, keď sa americké impérium, ktoré garantuje prežitie izraelského štátu zrúti.
Ak si naozaj žiadame synodálne inovácie, žiadame si rovnaký osud, aký si žiadal židovský národ na nádvorí Pilátovho domu. Našou útechou síce je, že Mystické Kristovo Telo, teda Cirkev, úplne zničené byť nemôže, ale možno sa zopakuje to, čo zažil Áron. Príde možno nejaký nový Mojžiš a Božím slovom roztrieska nové modly na prach a potom sa možno zopakuje aj niekdajšie nápravné opatrenie:
Mojžiš sa postavil do vchodu táboriska a zvolal: „Kto je za Pána, ku mne sa!“ I zhromaždili sa okolo neho všetci leviti. A on im povedal: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela - Každý nech si opáše meč na bedrá! Choďte cez tábor od jedného vchodu k druhému vchodu a zabíjajte svojich bratov, priateľov i príbuzných!“
A leviti urobili tak, ako rozkázal Mojžiš. A v ten deň padlo z ľudu do tritisíc mužov.
