Svätá hodina je v tradičnom katolíckom ponímaní pobožnosť trvajúca časovo približne 60 minút a cieľom tejto pobožnosti je pripomenúť si smrteľnú úzkosť Nášho Pána Ježiša Krista v Getsemanskej záhrade. Účelom tradičnej Pobožnosti Svätej hodiny je prosiť o Božie milosrdenstvo, potešiť Nášho Pána Ježiša Krista, povzbudiť v ľuďoch lásku k Ježišovi v Eucharistii, vzbudiť si ľútosť nad spáchanými hriechmi a modliť sa za umierajúcich a duše v Očistci.
Inšpiráciou pre Svätú hodinu je známy text z Nového zákona Mt 26, 36-45:
Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“ Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“ A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy. Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami. Potom prišiel k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov.“
El Greco: Agónia v Getsemanskej záhrade - zdroj: wikimedia commons
I. Pobožnosť Svätej hodiny a Pobožnosť k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu sú úzko prepojené
Pobožnosť Svätej hodiny nie je ľudským výmyslom. Pochádza od Nášho Pána Ježiša Krista, ktorý túto pobožnosť zjavil svätej Margite Márii Alacoque rovnako, ako známu Pobožnosť k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Ako je všeobecne známe, dňa 27.12.1673 svätá Margita Mária Alacoque mala zjavenie Božského Srdca Ježišovho. Ježišovo srdce bolo ovinuté tŕňmi a ozdobené Krížom. Pri svojom druhom zjavení v piatok v oktáve Božieho tela videla svätá Margita Mária Alacoque päť Kristových rán a počula hlas: „Nemôžeš mi preukázať väčšiu lásku, ako keď urobíš, čo som od teba žiadal, aby si rozšírila úctu k môjmu milujúcemu Srdcu. Len poníženosťou a utrpením sa môžeš stať dokonale hodná tejto milosti.“
Potom jej Spasiteľ ukázal svoje Božské Srdce a pokračoval:
„Pozri, toto Srdce, ktoré tak veľmi milovalo ľudí, ktoré nič nešetrilo, ba aj samé seba strávilo, len aby ukázalo svoju lásku. Namiesto vďačnosti sa mu však za odplatu od veľmi mnohých dostáva – nevďak. Preto od teba žiadam, aby prvý piatok po oktáve slávnosti môjho Božského tela bol ustanovený ako zvláštna slávnosť, aby sa v ten deň uctievalo moje Srdce slávnostným odprosovaním a aby v ten deň ľudia pristupovali k Svätému Prijímaniu s tým úmyslom, aby sa vynahradili nesčíselné zneuctenia, ktorých mu dostalo po ten čas, čo bolo vystavené na oltári.“
Pobožnosť k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu sa rozšírila do celej Cirkvi a každý zbožný a vzdelaný katolík pozná Dvanásť prisľúbení Božského Srdca, pre tých, ktorí Božské Srdce uctievajú a zúčastňujú sa pobožnosti k Najsvätejšiem Srdcu Ježišovmu:
- Dám im všetky milosti potrebné ich stavu.
- Vnesiem pokoj do ich rodín.
- Poteším ich v trápeniach.
- Stanem sa im bezpečným útočišťom v živote a najmä v hodine smrti.
- Vylejem hojnosť požehnania na všetky ich podujatia.
- Hriešnici nájdu v mojom Srdci zdroj milosti a nekonečné more milosrdenstva.
- Ľahostajné duše sa stanú horlivými.
- Horlivé duše dosiahnu veľkú dokonalosť.
- Požehnám tiež domy, kde bude vystavený a uctievaný obraz môjho Najsvätejšieho Srdca.
- Kňazom dám dar, že obrátia aj najzaťatejšie Srdcia.
- Mená tých, čo budú šíriť túto úctu, budú zapísané v mojom Srdci a nebudú z neho nikdy vytreté.
- Všetkým, ktorí pristúpia k sv. prijímaniu na prvý piatok počas deviatich mesiacov nepretržite po sebe, sľubujem milosť pokánia pri zomieraní – nezomrú v nemilosti, ani bez sviatostí. Moje Srdce im bude bezpečným útočišťom v posledných chvíľach života.
II. Pobožnost Svätej hodiny, vznik Bratstva Svätej hodiny a rozšírenie pobožnosti
Pobožnosť Svätej hodiny sa modlila spočiatku svätá Margita Mária Alacoque sama, pravidelne každý štvrtok medzi 23 a 24 hodinou v noci. Neskôr sa k nej pridali aj ďalšie rehoľníčky a modlitba sa začala šíriť aj v ďalších rehoľných spoločenstvách a kongregáciach. V roku 1859 založil páter Lyonnard v Belgicku novú kongregáciu rehoľníc Trpiaceho Srdca Ježišovho a Tešiteliek Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktoré sa modlili v širokej miere aj za umierajúcich. Rehoľnice tejto kongregácie sa modlili za umierajúcich každý štvrtok medzi 23 a 24 hodinou tak ako si to Náš Pán Ježiš Kristus prial a ako sa modlila aj svätá Margita Mária Alacoque.
Bolo už len otázkou času, kedy vznikne modlitebné Bratstvo Svätej hodiny. Prvé vzniklo v roku 1829 v starobylom francúzskom benediktínskom kláštore Paray le Monial a v jeho čele stál benediktínsky páter a kňaz Père Robert Debrosse.
Kláštor Paray le Monial - zdroj: wikimedia commons
Postupne sa Bratstvo Svätej hodiny rozšírilo do celého sveta. Členovia Bratstva Svätej hodiny sa modlili spočiatku pod vedením kňaza vo štvrtok medzi 23 a 24 hodinou, tým členom Bratstva Svätej hodiny, ktorým čas medzi 23 a 24 hodinou z oprávnených dôvodov nevyhovoval, umožnila neskôr katolícka Cirkev túto pobožnosť sláviť aj medzi 19 a 20. hodinou.
Pri Pobožnosti Svätej hodiny za účasti členov Bratstva Svätej hodiny vystavil v kostole kňaz Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu, nasledovali predpísané modlitby, spevy, rozjímania na tému Utrpenia Pána Ježiša v Getsemanskej záhrade. Samozrejmosťou bola pre členov Bratstva možnosť Svätej spovede vždy pred slávením Pobožnosti Svätej hodiny a možnosť prijať po pobožnosti Eucharistiu. Členovia Bratstva Svätej hodiny možnosť spovede a prijímania Eucharistie široko využívali a vo väčšine prípadov dávali prednosť sláveniu pobožnosti v chráme, alebo kaplnke pod vedením kňaza pred súkromným slávením v domovoch a bez účasti kňaza.
Pápež Gregor XVI. udelil plnomocné odpustky pre všetkých členov Bratstva Svätej hodiny a pápež Lev XIII. dňa 6. apríla 1886 povýšil Bratstvo Svätej hodiny v Paray le Monial na Arcibratstvo s platnosťou pre Francúzsko a Belgicko. Dňa 21. 3. 1911 pápež Pius X. prepožičal Arcibratstvu v Paray le Monial právo zastrešovať činnosť Bratstva Svätej hodiny na celom svete.
Pápež Pius XI. v Jubilejnom roku 1933 vykonal Pobožnosť Svätej hodiny v Bazilike sv. Petra v Ríme a vrele túto pobožnosť doporučoval všetkým veriacim katolíkom. Nielen členom Bratstva Svätej hodiny, ale aj laikom, ktorí Pobožnosť Svätej hodiny praktizovali, pápež Pius XI. udelil nasledujúce odpustky:
Plnomocné odpustky všetkým katolíkom, ktorí sa vyspovedali (spoveď nemala byť staršia ako sedem dní), prijali Eucharistiu (ešte počas štvrtkovej pobožnosti, alebo nasledujúci deň v kostole, alebo kaplnke) a pomodlili sa na úmysel Svätého otca. Odpustky na 10 rokov veriacim, ktorí túto pobožnosť vykonali verejne, alebo súkromne.
Priznám sa, že pre mňa ako katolíka je možnosť získať de facto plnomocné odpustky každý štvrtok medzi 23.00 a 24.00 priveľkým lákadlom, a keby sa obnovilo na Slovensku Bratstvo Svätej hodiny, stal by som sa určite jeho členom.
Šíriteľom Pobožnosti svätej hodiny bol známy páter Mateo Crawley-Boevey (1875 - 1960), apoštol Intronizácie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a takisto americký arcibiskup Fulton J. Sheen (1895 - 1979), ktorý sa modlil počas celú dobu svojho kňazského pôsobenia Pobožnosť Svätej hodiny denne a túto prax aktívne podporoval a doporučoval.
V minulosti bol pomerne jednoduchý spôsob ako sa stať členom Bratstva Svätej hodiny. Záujemca mohol v krajine kde žil požiadať o zápis do Bratstva Svätej hodiny, členstvo sa neplatilo žiadne. Kto sa stal členom Bratstva, zúčastňoval sa Pobožnosti Svätej hodiny a po splnení obvyklých podmienok sa stal účastným na všetkých výsadách určených pre členov Bratstva Svätej hodiny.
Pred II. Vatikánskym koncilom existovala zaužívaná forma Pobožnosti Svätej hodiny, ktorú Bratstvo Svätej hodiny používalo na celom svete. Kvôli rozsahu túto formu uvedieme v nasledujúcich článkoch.
