„Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“ (Mt 22, 14) – Na koho sa vzťahuje tento verš?

Niektorí novší exegéti^[1] naznačujú, že Matúš 22,14 je typická poznámka nášho Pána, ktorou končil podobenstvá pojednávajúce o mesiášskom kráľovstve; a že umiestnenie tejto poznámky na konci podobenstva o svadobnej hostine by mohlo byť dielom samotného evanjelistu. Nech už je to akokoľvek, tento verš je problém vysvetliť v každom konkrétnom kontexte; a kým vo Vulgáte sa nachádza aj na konci podobenstva o robotníkoch na vinici (Mt 20, 16), nenachádza sa tam v niektorých najstarších gréckych manuskriptoch, napr. v sinajskej či koptskej verzii. Na druhej strane, všetky rukopisy, ktoré obsahujú 22. kapitolu Matúša, majú v nej verš „Mnohí sú povolaní...“^[2]

{rsmembership id="2,3,4"} {else}

Pre zobrazenie pdf si aktivujte rozšírený čitateľský plán

Musurillo, H. A. (1946) ‘“Many are Called, but Few are Chosen”: (Matthew 22:14)’, Theological Studies, 7(4), pp. 583–589. doi: 10.1177/004056394600700405.

{/rsmembership}

Pri exegéze verša teda v našom súčasnom kontexte musíme najprv uvážiť, že podobenstvo o svadobnej hostine tvoria v istom zmysle dve podobenstvá, najprv, podobenstvo o hosťoch, ktorí nechceli prísť na svadbu (Mt 22, 1-10) – a to sa obvykle vzťahuje na Židov z Kristových čias, ktorí odmietli Božie kráľovstvo; potom je tam podobenstvo o svadobnom rúchu (Mat. 22, 11-13) – a nech už je jeho konkrétny význam akýkoľvek, všetci sa zhodujú na tom, že sa týka dispozícií potrebných pre vstup do Kristovho kráľovstva, či už tu na zemi, alebo v nebi.^[3] Pokiaľ ide o význam toho verša (Mt 22, 14), môžeme teda názory komentátorov rozdeliť podľa toho, ku ktorej polovici podobenstva ten verš podľa nich patrí:

Verš sa týka iba druhej časť podobenstva (t. j. tým, ktorí sú už v kráľovstve, všetkým kresťanom). To je názor svätého Augustína.
Vzťahuje sa na obe časti (t. j. na židov aj kresťanov). Toto je názor Maldonata.
Vzťahuje sa len na prvú časť (t. j. iba na Židov). Toto je názor van Steenkisteho.

Poznámky na tejto stránke:

^[1] D . Buzy, S. C. J., La sainte Bible (ed. L. Pirot, Paris, 1935), XI, 262, note; 295 f., ; P. Boylan, The Sunday Epistles and Gospels (Dublin, 1941), II, 263.
^[2] Cf. Α. Merk, Novum Testamentum Graece et Latine (Romae, 1935), apparatus criticus ad locc.; Lagrange, Évangile selon s. Matthieu (Paris, 1927), pp. 390, 424; C. Tischendorf, Novum Testamentum Graece (éd. 7a , Lipsiae, 1859), pp. 98,112.
^[3] Medzi katolíkmi je všeobecne známe, že slová vocati a electi v tomto kontexte označujú tých, ktorí dostávajú dostatočnú a účinnú milosť. V iných kontextoch to samozrejme môže mať úplne iný význam. Ich použitie u Sv. Pavla, je prakticky synonymické, pozri Prat,The Theology of St. Paul (New York, 1926), I, 436 f. 58

I. Názor sv. Augustína, že verš sa vzťahuje iba na kresťanov

Podľa prvého názoru sa verš vzťahuje len na druhú časť podobenstva; týka sa teda len hostí skutočne prítomných na hostine, teda iba kresťanov (či už zo Židov, alebo z pohanov), ktorí skutočne prijímajú volanie do Kristovho kráľovstva. Zdá sa, že dôvodom pre tento názor je len následnosť a poloha verša v podobenstve, spolu s použitím častice γάρ (lebo). Zdá sa, že jeho zdanlivá prísnosť zapadá do trestu, ktorý bol vymeraný hosťom v predchádzajúcom verši a vysvetľuje ho. Toto je staršia, ale dnes menej prijímaná interpretácia. Zdá sa, že svätý Augustín^[4] a svätý Gregor Veľký^[5] to vo viacerých kázňach chápu takto. Maas uvádza, že to je názor aj Rhabana Maura, B. Arnoldiho, O.S.A. a A. Calmeta, O. S. B.^[6] Ceulemans dodáva Liagreho a J. T. Beelena.^[7] Tento názor však nevysvetľuje zjavnú skutočnosť, že pri takejto interpretácii by náš Pán akoby zabudol na prvú a hlavnú časť podobenstva, povolanie a odmietnutie Židov; a ďalej, že v druhej časti bol iba jeden z hostí odmietnutý a ak nepoužijeme Augustínov rečnícky trik, tak ho nemožno nazvať „mnohými“, vzhľadom na ostatných hostí na hostine. Zdá sa, že nedostatok presnejších vymedzení vo verši naznačuje jeho širšiu platnosť. Navyše, ako poukazuje aj Maldonatus, častica γάρ nemusí naznačovať kauzálny vzťah s bezprostredne predchádzajúcim veršom; môže byť tiež pokračovaním celého podobenstva. V súčasnosti teda prevládajú druhý a tretí názor, oba podporované prominentnými exegétmi, aj keď, ako uvidíme, druhý z týchto názorov si zrejme získava viac prívržencov.

Poznámky na tejto stránke:

^[4] Serm. 90, 4 (PL, XXXVIII, 560) : "In comparatione malorum, pauci sunt boni"; Serm. 95, 6 (PL, XXXVIII, 583). Aj v De diversis quaestionibus ad Simplic.y I, ii, 13 (PL, XL, 118) Augustím berie tento verš ako odkaz na účinnú milosť.
^[5] Horn, in Evang., 38,14 (PL, LXXVI, 1290) ; Gregor tu poukazuje na neistotu spásy: "Si sumus electi, nescimus."
^[6] Α. Maas, The Gospel according to St. Matthew (St. Louis, 1898), p. 224.
^[7] F. Ceulemans, Commentarium in Evangdium secundum Matthaeum (Mechliniae, 1928p. 308, note. Beelen in his Het Nieuwe Testament (3 vols., Amsterdam, 1860), 1,139,

II. Názor Maldonata, že verš sa vzťahuje na židov aj na kresťanov

Druhý názor, hovorí, že tento verš sa vzťahuje na obe časti podobenstva a teda na odmietnutých Židov aj na prijatých kresťanov. Tento výklad obhajujú nasledujúci exegéti:

Maldonatus^[8], Cornelius à Lapide^[9], Fillion^[10], Schanz^[11], C. J. Ryan^[12], Callan^[13], Lagrange^[14], Vosté^[15], Prat^[16], a Buzy^[17]. Maas, ako zástancov tohoto názora menuje sv. Tomáša, Kajetána, Gabriela Biela, Salmeróna, Jansenia, Catharina, Ockama a Lamyho^[18]. Dôvody pre tento druhý výklad možno zhrnúť takto:

Keďže v texte sa zdá, že verš je uvedený ako záver celého podobenstva, nie je dôvod obmedzovať jeho aplikáciu len na prvú časť.
Keďže počet hostí, ktorí skutočne prišli na hostinu, sa zjavne rovnal počtu pred tým pozvaných, „veľa“ a „málo“ nie sú relatívne označenia iba pre tieto dve skupiny, ale musia mať širšie uplatnenie; t.j. musia sa vzťahovať na všetkých ľudí, Židov a kresťanov, ktorí dostanú dostatočnú milosť na spasenie.
Výrazy použité v tomto verši sú nevymedzené absolútne a preto, ako mnohé z Kristových lekcií, platia nielen pre Jeho židovské publikum, ale aj pre všetkých kresťanov.
Takto chápaný verš je viac v súlade s ostatnými odkazmi v synoptikoch na „tesnú bránu“, ktorou vchádzajú len máloktorí (Lk 13, 24; Mt 7, 13). S týmto výkladom úzko súvisí otázka, či počet spasených je menší, ako počet zatratených. Podľa tohto druhého názoru, pripúšťajúc, že verš sa vzťahuje na všetkých ľudí, musíme uvážiť, či „málo“ treba chápať v jeho obvyklom význame, alebo nie.

Striktný výklad hovorí, že počet spasených je menší, ako počet zatratených. Z vyššie spomenutých sú sv. Augustín, Salmerón, Lamy, Jansenius, Fillion, Lagrange a Callan (vo svojej skoršej práci) tohto názoru. Sv. Tomáš jasne zastával tento názor^[19] a zastávala ho ako tradičnú tézu moderná dominikánska škola s Garrigou Lagrangeom a Hugonom, z ktorých prvý sa pokúsil ukázať, že toto bola sententia certa et communis medzi cirkevnými otcami a teológmi.^[20] Komentátori s umiernenejším stanoviskom zastávajú názor, že hoci sa tento verš týka všetkých ľudí, neznamená to doslova, že len málo ľudí bude spasených. Ako hovorí Maldonatus, iba poukazuje na to, že nie všetci povolaní budú spasení.^[21] Podobne Buzy poukazuje na to, že počet je malý v porovnaní s tým, čo by si Kristus prial – v porovnaní s nekonečnou zaplatenou cenou.^[22] Otec Suau, S. J. vo svojej vynikajúcej knihe meditácií prekladá verš ako „Všetci sú povolaní, príliš málo je vyvolených.“ („Tous sont appelés, trop peu son élus.“)^[23] Pre tento umiernenejší výklad v rámci druhého názoru sa hlásia à Lapide, Schleusner, Kenrick, Vosté a Prat. Naša téma neumožňuje ísť hlbšie do otázky počtu spasených, ale ponúkame k tejto otázke výsledky monografie A. Michela v „Dictionnaire de théologie catholique.“^[24] Po dôkladnom preštudovaní textov cirkevných otcov a významných teológov, Michel prichádza k záveru, že hoci väčší počet teológov zastával prísnejší výklad, stále je dostatočne pravdepodobný názor, že spasených bude minimálne toľko, koľko zatratených, alebo inak, že zo zjavenia nemožno vyvodiť nič isté o absolútnom ani relatívnom počte vyvolených. S ním súhlasí aj J. Pohle, ktorý cituje Casteleina a Heinricha-Gutberleta.^[25]

Svätý Cyril Alexandrijský komentujúc Kristovu odpoveď na otázku: „Či bude len málo spasených?“ podáva jeden z dôvodov umiernenejšieho výkladu:

„Kristovým zvykom bolo neodpovedať priamo, keď [jeho poslucháči] kládli zbytočné otázky... Pre nich bolo dôležitejšie poznať spôsob ako dosiahnuť spásu.“^[26]

A preto sa Kristus nenechal donútiť k tomu, aby odhalil kedy bude súdny deň, alebo aby čo i len naznačil pomerný počet vyvolených. Chryzostom sa teda v homílii o Podobenstve o svadobnej hostine nezmieňuje o „mále“, ale hovorí, že náš Pán:

„...predznamenáva odmietnutie Židov a povolanie pohanov, a potom poukazuje na [nevyhnutnú] cnosť pre [pravý kresťanský] život a trest pripravený pre tých, ktorí ju ignorujú.“^[27]

V súvislosti so zdanlivou tvrdosťou niektorých veršov zo synoptikov treba vo všeobecnosti pamätať na to, že ich možno vždy zmierniť Kristovými slovami: „Ale Bohu je všetko možné“ (Mt 19,26). Musíme pamätať na to, že náš Pán – ako aj prví Otcovia – sa zaujímali hlavne o to, aby ľudia konali pokánie kvôli ich nesmrteľným dušiam; a tak nám bolo povedané, aby sme sa pracovali na svojej spáse „v bázni a chvení“, aby nás „úzka brána“ kráľovstva nevylúčila z počtu Jeho „mála“ špeciálnych priateľov. V konečnom dôsledku možno tvrdosť vždy vysvetliť ako typ rétorického alebo pedagogického zveličovania.

Poznámky na tejto stránke:

^[8] Commentarium in Evangelia (Moguntiae, 1853), I, 307.
^[9] Commentaria (Paris, 1877), XV, 476. 10 Évangile selon saint Matthieu (Paris, 1878), p. 425, note.
^[10] Évangile selon saint Matthieu (Paris, 1878), p. 425, note.
^[11] Commentar über das Evangelium des hl. Matthäus (Freiburg im Br., 1879), p. 451.
^[12] Gospels of the Sundays and Festivals (Benziger, 1905), II, 358.
^[13] The Four Gospels (New York, 1917), p. 142.
^[14] Évangile selon saint Matthieu (Paris, 1927), p. 425, note.
^[15] Parabolae Selectas (Romae, 1929-30), I, 309.
^[16] Jésus-Christ (Paris, 1933), II, 228, note 1.
^[17] La sainte Bible, XI, 295 f. and note.
^[18] A. Maas, op. cit., p. 224, note.
^[19] See Summa Theologica, I, q. 23, a. 7 ad 3. Porovn. Jansenovu poznámku v Tetrateuchus (Parisiis, 1677), p. 169: ". . . [mali] multitudine sua electos longe superant
^[20] Garrigou-Lagrange, "Predestination," DTC, XII, 3018 ff; or Predestination (Herder, 1939), pp. 217-220; Hugon, De Deo Uno (Taris, 1933), p. 301; A. Ferland, S. S., De Deo Uno et Trino (Montreal, 1943), p. 389; F. Diekamp, Theologia Dogmatica (Paris, 1933), 1,301. Hugon, ale necituje Mt. 22:14.
^[21] Commentarium, loc. cit. * La sainte Bible, XI, 295.
^[22] La vie chrétienne (Toulouse, 1930), II, 27.
^[23] La vie chrétienne (Toulouse, 1930), II, 277.
^[24] "Élus." DTC, IV, 2350-2378.
^[25] Pohle, "Predestination," Catholic Encyclopedia, XII, 381.
^[26] In Lucam, 13, 23 (PG, LXXII, 776).
^[27] Horn, in Mt, 69 (al. 70), 1 (PG, LVIII, 647).

III. Názor Steenkisteho, že verš sa vzťahuje iba na židov

Tretí názor hovorí, že verš sa odvoláva len na prvú časť podobenstva, t. j. na odmietnutie Židov a povolanie pohanov. Preto podľa tohto názoru nemožno tento verš vôbec použiť na určenie relatívneho počtu vyvolených; treba to chápať skôr ako typickú poznámku nášho Pána, keď hovorí o odmietnutí vyvoleného ľudu, a preto sa tu uvádza bez ohľadu na význam svadobného rúcha alebo na počet kresťanov, ktorí majú byť spasení. Ďalej, slová je lepšie brať ako Kristove vlastné a nie ako slová kráľa v podobenstve. V skutočnosti ich možno považovať dokonca za záver všetkých troch predchádzajúcich podobenstiev, ktoré sa zaoberajú odmietnutím Izraela (Dvaja synovia, vinohradníci, svadobná hostina), čo je koniec celého diskurzu, ktorý sa trochu podobá na „Vigilate itaque.“ („Preto bdejte“) (Mt 25, 13), „Qui habet aures audiendi, audiat.“ („Kto má uši, nech počúva.“) (Mat. 13, 43), „Qui potest capere, capiat.“ („Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“) (Mt 19, 12), na príslušných miestach.

V našom kontexte teda „Multi vocati“ zhŕňa všeobecným spôsobom poučenie z troch predchádzajúcich podobenstiev (ako ich zoradil Matúš, 21, 28–22, 13). Mnohí, ba všetci, Židia boli povolaní do Kristovho kráľovstva, ale len niektorí mu mali byť skutočne verní a vstúpiť do Cirkvi. Náš Pán teda slovom „málo“ nemyslí počet tých, ktorí skutočne prišli na hostinu v podobenstve, pretože ak máme byť dôslední, tí čo prišli sú pohania, ale myslí skôr na malý počet Židov, ktorý vstúpi do Jeho mesiášskeho kráľovstva. Tento názor v podstate zastávajú J. van Steenkiste^[28], Knabenbauer^[29], Vigouroux^[30], Zorell^[31], Ceulemans^[32], Maas^[33], Durand^[34], Fonck^[35], komentátori Westminsterskej verzie^[36] a Kenedy^[37], Innitzer^[38], Boylan^[39], a ak im dobre rozumieme, Schegg^[40], a Callan^[41]. Niektoré dôvody pre tento názor sú:

Ak by sa slová „multi“ a „pauci“ použili na obe časti podobenstva, zdalo by sa, že majú dvojitý doslovný zmysel. Pretože v prvej časti by sa „multi“ aj „pauci“ vzťahovali na Židov (a teda by sa brali v prísnom zmysle); aplikované na druhú časť by „multi vocati“ označovalo všetkých ľudí alebo všetkých kresťanov, zatiaľ čo „pauci electi“ by sa vzťahovalo len na tých spasených (či už tých „niekoľkých“ treba brať v širšom alebo užšom zmysle).
Opäť, ako sme povedali, hlavnou témou podobenstva, rovnako ako v dvoch predchádzajúcich, je odmietnutie Izraela. Malá časť venovaná svadobnému odevu by mohla naznačovať, že ide len o mimochodom spomínaný detail, ktorý má morálny význam, ale nemusí sa nevyhnutne brať v súvislosti s hlavnou témou. Rovnako aj brať verš, ako akúsi záverečnú pečať sa zdá byť viac v súlade so záverečnými veršami iných podobenstiev v Matúšovi.
Ďalej, bez čítania v kontexte, môžeme brať „málo“ v jeho striktnom a zrejmom doslovnom zmysle. V skutočnosti malo v porovnaní s počtom pohanov vstúpiť do cirkvi málo Židov. Navyše, takýto výklad je viac v súlade so zvyškom Kristovej náuky, ako aj s Izaiášom a sv. Pavlom o vzťahu Židov k mesiášskemu kráľovstvu.^[42]

Suma sumárum: Exegeticky by sa ako pravdepodobnejší výklad javil tretí; to znamená, že tento verš sa týka samotných Židov – hoci, ako sme povedali, druhý názor zastávali a stále zastávajú mnohí významní exegéti. Opäť platí, že aj keď bežnejší názor mohol byť, že viac ľudí je zatratených ako spasených, zdá sa byť celkom pravdepodobné, že na základe Svätého písma neexistujú žiadne isté dôkazy pre tento záver. Ako odstránime Mt 22:14 ako základ pre túto doktrínu zostáva táto otázka stále otvorenou. Iste, netreba pripomínať, že pri používaní tohto verša v meditáciách a kázňach treba postupovať veľmi opatrne a rozvážne, aby sme sa vyhli prekročeniu jeho doslovného významu.

Poznámky na tejto stránke:

^[28] Comm. in Matth. (Bruges, 1880), II, 799.
^[29] Evangelium secundum Matthaeum (Paris, 1893), II, 247. As Knabenbauer points out, this was suggested by Origen; see his Comm. in Matth., 17, 24, ed. Klosterman (GCS, Leipzig, 1935), X, 652.
^[30] La sainte Bible polyglotte (Paris, 1908), VII, 103 note.
^[31] Lexicon, p. 401, s.v.
^[32] Comm. in Ev. sec. Matth., p. 308 f.
^[33] The Gospel according to Saint Matthew, p. 224, note. Maas, in his earlier harmony ofthe Gospels (The Life of Jesus Christ, Herder, 1890, p. 401, note), seems to have held that the verse referred to all men.
^[34] Évangile selon saint Matthieu (Verbum Salutis, I: Beauchesne: Paris, 1939), p. 339.
^[35] The Parables of the Gospels (New York, 1915), p.
^[36] Verbum Domini, II (1922), 298 f. 86 J. Dean, The Synoptics: St. Matthew, p. 101, note.
^[37] M. Kennedy, O.F.M., in the Confraternity Commentary on the New Testament (Catholic Biblical Association, 1942), p. 149.
^[38] Kommentar zum Evangelium des hl. Matth. (Graz, 1932), p. 375.
^[39] The Sunday Epistles and Gospds (Dublin, 1941), II, 263.
^[40] Evangelium nach Matthäus (München, 1858), p. 154 f.
^[41] The Parables of Christ (New York, 1940), p. 164.
^[42] Iz. 10:20 f.; Rim. 9:27,11:5 – hoci tu treba uvážiť učenie sv. Pavla, že pred súdnym dňom sa obráti množstvo Židov.