Podľa tradičného kalendára si v nedeľu 7. augusta pripomíname sviatok sv. Kajetána z Tiene, zakladateľa rádu teatínov (latinsky Ordo Clericorum Regularium). Keďže v Prahe sa nachádza Kostol Panny Márie Matky Ustavičnej pomoci a sv. Kajetána (ktorý sme s manželkou ako prvý kostol v Prahe pri tohtoročnej dovolenke navštívili a zúčastnili sa v ňom slávenia svätej omše), rozhodol som sa v dnešnom článku predstaviť  kostol zasvätený Panne Márii a sv. Kajetánovi. Životu samotného sv. Kajetána sa budem venovať na stránkach ABC Tradície počas týždňa.

Barokový kostol Panny Márie Matky Ustavičnej pomoci a sv. Kajetána v Prahe je nádherný chrám s bohatou výzdobou, významnou tradíciou.Aj keď v rámci Prahy nepatrí k najznámejším a turistami najviac navštevovaným chrámom, je na ňom čo obdivovať a právom ho možno považovať za jeden z klenotov európskeho baroka. História chrámu je pomerne podrobne zmapovaná a na internete možno nájsť dostatok relevantných informácii.


I. Výstavba kostola

Projekt kostola navrhol matematik a stavebný inžinier, teatín Guarino Guarini z Modeny, ktorý sa podieľal ako architekt a inžinier na výstavbe aj tak významných stavieb ako napríklad kostol San Lorenzo v Turíne, známy palác Mirafiori v Turíne, Palazzo Carignano, Collegia dei Nobili v Turíne, kostol Santissima Annunziata v Messine, kostol Sainte Anne la Royale v Paríži, Santa Maria della Divina Provvidenza da Lisabon v Portugalsku a mnohých iných stavieb. Po Guariniho smrti pokračoali vo výstavbe pražského chrámu architekti Giovanni Domenico Orsi, Jean Baptist Mathey a Jan Santini Aichel.

Guarino Guarini svojou tvorbou ovplyvnil aj významného pražského architekta vrcholného baroka Kiliána Ignnáca Dientzenhofera (1689 – 1751), ktorý je autorom návrhu konventu s prelatúrou benediktínskeho kláštora v Břevnove, kostola sv. Jána Nepomuckého a kláštora voršiliek na Hradčanoch. Dietzenhofer riadil napríklad výstavbu hlavneho priečelia Lorety, barokovú prestavbu kostola sv. Tomáša na Malej Strane, výstavbu kostola sv. Cyrila a Metoda na dnešnej Resslovej ulici, stavbu kostola sv. Bartolomeja na Bartolomejskej ulici.

Kostol Panny Márie Matky Ustavičnej Pomoci a sv. Kajetána v Prahe sa nestaval ľahko, teatíni narážali na komplikácie súvisace s búraním Strahovskej brány, výstavbu blokovali aj pražské úrady. Základný kameň kostola položil v roku 1691 pražský arcibiskup gróf Ján Fridrich z Valdštejna, kostol dokončili v roku 1717, kedy ho vysvätil pražský biskup a neskorší arcibiskup Daniel Josef Mayer z Mayemu. Kláštor, ktorý sa dodnes pri kostole nachádza, slúžil k výchove šľachtických synov.

Rakúsky cisár Jozef II., syn zbožnej Márie Terézie chcel v rámci svojich antikatolíckych jozefínskych reforiem v roku 1789 chrám zbúrať, našťastie sa však tento jeho plán nepodarilo uskutočniť. Kostol a kláštor ostali stáť a od roku 1869 patril kláštor a kostol pod správu pražských redemptoristov.

Redemptoristi pôsobili v kostole a kláštore až do vypuknutia Akcie K v apríli 1950, kedy komunistická polícia a Ľudové milície kostol a kláštor obsadili a rehoľníkov z Prahy odvliekli a mnohých uväznili. V roku 2004 bol kostol opäť vrátený redemptoristom a v rokoch 2018 – 2021 dočasne chrám spravovali členovia Vojenského a špitálneho rádu sv. Lazara Jeruzalemského. Lazaristi obnovili historickú výzdobu kostola a vďaka nim sa opäť začali v chráme sláviť pravidelne Sväté omše. Od augusta 2021 je kostol v správe Arcidiecźnej charity v Prahe a omše sa slúžia len v nedeľu a utorok.


II. Hlavný oltár

Hlavným oltárom chrámu je Oltár Najsvätejšieho Vykupiteľa ktorý mal špeciálne privilégium Statio septima (chrám mal právo udeľovať rovnaké odpustky ako hlavné baziliky v Ríme, ide o český unikát). Pôvodne oltáru dominoval obraz Kráľovnej Nebies Panne Márii s Jezuliatkom, ktorá podávala sv. Kajetánovi škapuliar. Pravdepodobným autorom tohto už odstráneného obrazu bol Vávclav Vavrinec Rainer, alebo Ján Valerian Callotto.

Hlavný oltár chrámu - zdroj: wikimedia commons.orgHlavný oltár chrámu - zdroj: wikimedia commons.org

Pôvodný obraz nahradil v roku 1899 nový oltárny obraz Najsvätejšieho vykupiteľa od Mateja Václava Jäckela. Nad hlavným oltárom sa nachádzalo súsošie Najsvätejšej Trojice, dodnes sa zachovala len socha holubice, predstavujúca Ducha Svätého. Súčasťou výzdoby oltára sú aj sochy štyroch mučeníkov – sv. Vavrinca, Sebastiána, Markéty a Barbory. Vedľa obrazu hlavného oltára sa nachádzajú sochy sv. Norberta a sv. Jána Nepomuckého. Baroková mriežka, oddeľujúca presbytérium od kostola bola odstránená po roku 1970.

Bočný oltár sv. Rodiny so svätým Alfonsom s privilegovaným oltárom sv. Tekly,  sa nachádza vpravo od hlavného oltára. Autorom obrazu mučeníckej smrti sv. Tekly bol český maliar František Xaver Palko. Obraz bol súčasťou privilegovaného oltára vybudovaného v barokovom slohu, tento oltár bol odstránený z chrámu po liturgickej reforme v roku 1970. Pred rokom 1970 na oltári stála socha Najsvätejšieho Srdca Pánovho, ktorú posvätil prvý český pražský provinciál redemtpristov, páter František Němec C.Ss.R. v roku 1904.

Medzi rokmi 2019 – 2021 bol bočný oltár dočasne obnovený premiestneným obetného stolu z hlavnej lodi a socha bola umiestnená opäť na pôvodné miesto. Po odchode Lazaristov sa opäť liturgický priestor upravil podľa požadovaných reforiem II. Vatikánskeho koncilu. Pri tomto oltári konali v minulosti svoje pobožnosti členovia Zádušného bratstva.

Bočný oltár Panny Márie Matky Ustavičnej Pomoci - zdroj: wikimedia commonsBočný oltár Panny Márie Matky Ustavičnej Pomoci - zdroj: wikimedia commons


III. Bočné oltáre

Bočný oltár Panny Márie Matky Ustavičnej Pomoci

Nachádza sa na ľavej strane vedľa sakristie. Výstavbu otára financoval Hieronym, gróf Colloredo – Waldsee spolu so svojou manželkou Johanou Carlottou Karolínou, grófkou z Vchynic a Tetova. Barokový obraz namaľoval Jan Valeria Callot, po stranách oltára sa nachádzajú sošky sv. Víta a Václava. Vo výklenkoch oltára sú sochy sv. Ignáca a sv. Vojtecha. Po príchode redemptoristov bola nad Svätostánkom umiestnená ikona Panny Márie, Matky Ustavičnej pomoci. Túto ikonu slávnostne korunoval v roku 1880 Mons. Karel Průcha, svätiaci biskup pražskej arcidiecézy. Súčasťou uvedeného oltára je takmer 60 ďalších relikvií svätcov. Nad oltárom sa nachádza obraz sv. Ondreja Avellinského a sv. Filipa Neri.

Bočný oltár Svätej rodiny Nazaretskej 

Vznik tohto oltáru finacovala šľachtická rodina Icking z Vestfálska, hlavný obraz Svätej rodiny namaľoval Michael Václav Halbax v rokoch 1706-1707. Sochy pri oltári predstavujú sv. Joachima a sv. Jána Krstiteľa, po stranách sú sochy sv. Karola Boromejského a sv. Augustína. Do roku 2021 sa tu nachádzala aj socha sv. Alfonsa Maria z Ligouri, zakladateľa redemptoristov, z oltára na konci 90 rokov ukradli vzácny relikviár. 

Bočný oltár sv. Kajetána z Tiene a obraz sv. Gerarda Majellu - zdroj: wikimedia commonsBočný oltár sv. Kajetána z Tiene a obraz sv. Gerarda Majellu - zdroj: wikimedia commons

Bočný oltár sv. Kajetána z Tiene a obraz sv. Gerarda Majellu

Tento bočný oltár je zasvätený zakladateľovi teatínov sv. Kajetánovi z Tiene. Výstavbu oltára financovala Maria Adela, grófka z Thun- Honehsteinu. Na oltárnom obraze sa nachádza zjavenie sv. Kríža sv. Kajetánovi, autorom obrazu je Johann Michael Rothmayer. Súčasťou oltára je motív Božieho oka, okolo oltára boli pôvodne vyobrazené výjavy zo života sv. Kajetána z Tiene, tie sa stratili v polovici 20.storočia. V súčastnej dobe sa tu nachádzajú obrazy sv. Ludmily, sv. Cyrila a Metoda, sv. Anežky Českej, sv. Františka z Assisi a sv. Terezky od Ježiša. Obraz sv. Gerarda Majellu sa na oltári vystavil v roku 1895. Obraz sa tešil veľkej úcte, kult sv. Gerarda Majellu bol nesmierne živý až do Akcie K v roku 1950. V rokoch 1950 – 1989 bol kostol pod správou farnosti sv. Tomáša a ŠTB dbala, aby bol kostol takmer stále uzavretý, takže úcta a povedomie o chráme sa postupne s vymieraním staršej generácie strácali.

Bočný oltár sv. Klementa Maria Hofbauera

Posledným z bočných oltárov je oltár sv. Klementa Maria Hofbauera. Súčasná podoba oltára má neorokokovú podobu. Autorom oltárneho obrazu sv. Klementa bol maliar Josef Mathauser, obraz vznikol pri príležitosti blahorečenia sv. Klementa Maria Hofbauera v roku 1889. Súčasťou oltára je aj socha sv. Václava, pod oltárnym obrazom sa nachádza socha sv. Júdu Tadeáša. Varhany v kostole vyrobil a inštaloval známy pražský varhanár Emanuel Šimon Peter, pôvodné barokové varhany sa nachádzajú dnes v kostole sv. Klimenta v Odolenej Vode. Autorom súčasnej kazateľne je Richard Jiří Prachnner, pôvodnú kazateľnu v čase slobodomurársko-protikatolíckeho besnenia cisára Jozefa II. previezli do kostola sv. Mikuláša v Českých Budějoviciach. V kostole sa nachádza hrobka bratov - teatínov ako aj niektorých donorov rádu, ktorí participovali finančne na výstavbe chrámu.

Súvisiace články:

Kostol Santa Maria della Concezione dei Cappucini - zátišie kde môžete meditovať o smrti
Kostol Santa Maria della Concezione dei Cappucini - zátišie kde môžete meditovať o smrti 02. 10. 2022
Kostol Santissima Trinita dei Monti - utočisko bretónskych šuanov
Kostol Santissima Trinita dei Monti - utočisko bretónskych šuanov 22. 10. 2022
Manželka a matka je slnkom a radosťou rodiny - Pius XII. o mieste žien v rodine
Manželka a matka je slnkom a radosťou rodiny - Pius XII. o mieste žien v rodine 04. 12. 2022
Caravaggio a obraz Sťatie sv. Ján Krstiteľa - cesta barokového bitkára k Bohu
Caravaggio a obraz Sťatie sv. Ján Krstiteľa - cesta barokového bitkára k Bohu 29. 08. 2022
Cirkev a štát - Sv. Ján Zlatoústy a jeho boj za nezávislosť Cirkvi
Cirkev a štát - Sv. Ján Zlatoústy a jeho boj za nezávislosť Cirkvi 05. 11. 2022
Starodávny Nessebar - pamätník zašlej slávy Byzancie
Starodávny Nessebar - pamätník zašlej slávy Byzancie 15. 09. 2022
Svätý Kajetán z Thienne (1480-1547)
Svätý Kajetán z Thienne (1480-1547) 11. 08. 2022
Na svätej omši v Minoritskom kostole, hlavnom chráme FSSPX vo Viedni.
Na svätej omši v Minoritskom kostole, hlavnom chráme FSSPX vo Viedni. 24. 10. 2022
Kremácia a chrám Ducha Svätého v plameňoch
Kremácia a chrám Ducha Svätého v plameňoch 05. 10. 2022
Spojenie konzervatívcov a mlčanie o pekle - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 18).
Spojenie konzervatívcov a mlčanie o pekle - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 18). 16. 11. 2023